Slávnosť sv. Jozefa – slovo k prvému čítaniu (2 Sam 7,1-16)

4 Nátanovi zaznelo Pánovo slovo: 5a „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: 12 Až sa tvoje dni dovŕšia, a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. 13 On postaví dom môjmu menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. 14a Ja mu budem otcom a on mi bude synom. 16 Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“

(2 Sam 7,4–5a.12–14a.16)

Koľko krát sme mali čosi naplánované, zorganizované, ale veci sa zmenili a dopadlo to úplne inak, než sme si predstavovali? Z podobných skúseností generácií pred nami vzišlo príslovie „Človek mieni, Pán Boh mení.“ Siedma kapitola Druhej Samuelovej knihy, z ktorej je dnešné čítanie, ukazuje, ako Boh vstupuje do ľudských plánov. Celá kapitola je zároveň považovaná za teologický vrchol Samuelových kníh.

Človek mieni: V úvode (1–3) celého príbehu sa čitateľ dozvedá o úmysle kráľa Dávida postaviť pre Božiu archu namiesto prenosného stánku stabilný chrám. Je to ušľachtilá myšlienka. Dávid navyše svoj plán konzultuje s prorokom Nátanom, ktorý jeho rozhodnutie odobrí.

Boh mení: Napriek prvotnému pozitívnemu vyjadreniu Boh v noci osloví Nátana a posiela ho k Dávidovi s proroctvom. Obsah tohto proroctva tvorí druhú časť príbehu (4–17). Práve z nej vyberá lekcionár niektoré verše do nášho čítania. Tretia časť (18–29) je Dávidova modlitba.

Všimnime si dve vety, ktoré lekcionár vynecháva, ale odhaľujú čosi božie. Boh najprv Dávidovi kladie otázku: „Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ (5b). Je to rečnícka otázka. Boh mu nepovie surovo nie, ale vedie ho k tomu, aby sám zistil, že to nie je také jednoduché. Božia pedagogika je v tom, že nikoho neponižuje ani neznevažuje.

Boh teda mení Dávidove plány, ale – ako to ukazuje druhá veta – robí to skutočne božským spôsobom: „A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe.“ (11). Ten, ktorý chcel stavať dom Bohu a nebolo mu to umožnené, dostane dom, ktorý preňho postaví Boh. Tu už sa nenachádzame na stavebníckej úrovni. Dom pre Dávida predstavuje potomstvo, rodinu, dynastiu.

Boh opäť vstúpil do Dávidovho života a všeličo pomenil. No Dávid nebol sklamaný. Nám to možno trvá nejaký čas, ale nakoniec zistíme, že keď Boh mení, prináša to väčšie dobro.

Zastavme sa napokon pri samotnom čítaní v súvislosti s dnešnou slávnosťou sv. Jozefa, pretože doteraz sme sa zaoberali len kontextom (súvislosťami). Slová o Dávidovom potomkovi Šalamúnovi, ktorý postaví dom Pánovmu menu ukazujú, že Dávid nemá „ťažisko“ sám v sebe. Božie prisľúbenie je viac o jeho synovi ako o ňom. V tom je obrazom sv. Jozefa, ktorý úplne ustúpil a prenechal priestor Ježišovi. Jozef mal určite svoje životné plány. Boh ich zmenil, ale do Jozefovho života to prinieslo to najväčšie dobro.

Nech nás a našich drahých ochraňuje Pán Boh a na príhovor sv. Jozefa nám daruje väčšie dobro.

Foto: Yøe Kovalík
Literatúra: Anderson, A. A. 2 Samuel. Word Books : Dallas, 1989.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.