Streda po 3. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Dt 4,1.5–9)

Mojžiš povedal ľudu: 1 „A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva. 5 Hľa, učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, ktorú dostanete do vlastníctva. 6 Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: ‚Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.‘ 7 Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! 8 A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?! 9 Len dávaj veľký pozor na seba a na svoju dušu a nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život, ale pouč o nich svojich synov a svojich vnukov.“

(Dt 4,1.5–9)

Meranie teploty na našich štátnych hraniciach, povinnosť chrániť si nos a tvár pred vstupom do obchodu alebo vozidiel mestskej hromadnej; spomínané opatrenia sa veľmi rýchlo stali súčasťou nášho bežného života. Obidve predošlé a navyše povinnosť pravdivo nahlásiť cestovateľskú anamnézu musíme splniť pri vstupe do nemocníc. Vstup si vyžaduje dodržanie jasných pravidiel.

Dnešné liturgické čítanie z Knihy Deuteronómium je tiež o „podmienkach vstupu“. Izrael pred štyridsiatimi rokmi vyšiel z Egypta. Bol to jeho ex-odus (cesta z). Teraz stojí na hraniciach zasľúbenej krajiny a čaká ho eis-odus (cesta do). Ale ešte skôr ako prekročí Jordán, dáva mu Boh prostredníctvom Mojžiša inštrukcie; svoje príkazy a ustanovenia.

Jedno z Božích prikázaní je nezabudnúť. „Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči“. Biblická viera je založená na skúsenosti (porov. D. L. Christensen). Boží ľud si mal pripomínať udalosti z minulosti. Na začiatku to bola ich vlastná skúsenosť, keď rozpoznali, že Boh koná v ich životoch. Táto skúsenosť sa potom mala odovzdať ďalej. Preto Mojžiš hovorí: „pouč o nich svojich synov a svojich vnukov“.

Tu môžeme vidieť dynamiku viery. Boh koná (priamo a/lebo cez iného človeka) a tým vzbudzuje, daruje vieru. Človek rozpozná Božie konanie vo svojom živote; môžeme hovoriť o Božom dotyku. Túto svoju skúsenosť človek reflektuje a rozvíja. Životom a slovom ju následne odovzdáva ďalej; v rodine, v okruhu blízkych alebo aj neznámych. Odovzdaná (sprostredkovaná) skúsenosť vytvára vhodné prostredie pre šírenie viery.

Napriek spoločnej dynamike pristupuje Boh ku každému originálne. Aká je naša skúsenosť s Bohom? Pripomeňme si ju dnes! Možno to boli veľké veci, a možno všedné. A možno si pre nás Pán Boh chystá niečo v aktuálnej situácii. Niečo, o čom budeme môcť s vďačnosťou rozprávať a svedčiť, kým nám bude slúžiť pamäť.

Ježišu posilňuj našu pamäť, aby sme mohli vstúpiť do tvojich prisľúbení.

Foto: Yøe Kovalík
Literatúra: Christensen, D. L. Deuteronomy 1:1–21:9. Thomas Nelson : Nashville, 2001.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.