Utorok po 3. pôstnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Dan 3,25.34–43)

25 Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril ústa a modlil sa: 34 „Pre tvoje meno, prosím, neodvrhni nás navždy a nezrušuj svoju zmluvu. 35 Ani nám neodriekni svoje milosrdenstvo pre Abraháma, tvojho miláčika, pre Izáka, tvojho sluhu, a pre Izraela, tvojho svätého; 36 veď si im prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora. 37 Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné národy a sme dnes pokorení na celej zemi pre svoje hriechy. 38 A niet v tomto čase ani kniežaťa, ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani krvavej obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny, aby sme našli milosrdenstvo. 39 Ale prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom; 40 nech je dnes pred tebou naša obeta ako zápalné obety baranov a býkov a ako tisíce tučných baránkov, a zdokonaľ tých, čo ťa nasledujú, lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v teba. 41 A teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom, a s bázňou hľadáme tvoju tvár. 42 Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva. 43 Vysloboď nás svojou obdivuhodnou mocou a osláv svoje meno, Pane.“

(Dan 3,25.34–43)

S veľkou zvedavosťou a očakávaním som otváral lekcionár, aby som si prečítal liturgické texty na utorok tretieho pôstneho týždňa. Opäť, ako včera, prekvapuje ich aktuálnosť. Máme pred sebou Knihu proroka Daniela, ktorý sa spolu s ďalšími tromi mladými mužmi dostáva na dvor kráľa Nabuchodonozora.

Daniel slúži pri kráľovi a ostatným je zverené spravovanie babylonskej provincie. Práve títo traja sú hlavnými postavami v tretej kapitole, z ktorej je naše čítanie. Sú odsúdení na hodenie do rozpálenej pece, pretože sa odmietli klaňať zlatej soche uliatej kráľom. Vieme, že Boh ich zachráni pred smrťou, ale poďme sa pozrieť na Azariášovu modlitbu, ktorá je obsahom dnešnej perikopy.

Prvé, čo zaujme je, že muži sa uprostred plameňov prechádzali a chválili Boha. V nebezpečenstve skôr voláme o pomoc a nariekame a platí to aj v oblasti viery. Ich modlitba nie je hneď prosba o záchranu, ale oslava, chvála.

Chvála je forma modlitby, ktorá najbezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh. Ospevuje ho pre neho samého, oslavuje ho preto, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná. Chvála je účasťou na blaženosti čistých sŕdc, ktoré milujú Boha vo viere skôr, akoby ho videli v sláve.

Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2639

Uprostred toho, čo nás spaľuje, aj my môžeme chváliť Boha, tak ako nás povzbudzuje Katechizmus aj samotné Sväté písmo. Chvála je modlitba tých, ktorí majú čisté srdce, ale súčasne očisťuje naše srdce, naše úmysly. Slova sa ujíma jeden z nich, Azariáš, ale po chvále (3,26–28) nenasleduje prosba. Ešte pred tým je vyznanie hriechov a odprosenie. A keď ľútosť postupne prechádza do prosby, tak to vyznieva viac ako slávnostná prosba o záchranu celého Izraela, než troch jedincov.

V Azariášovej modlitbe ma vždy upúta, keď počujem slová, že v tomto čase niet „ani kniežaťa, ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani krvavej obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny, aby sme našli milosrdenstvo“ (3,38). Je to ozvena doby bez bohoslužby, keď nebol Jeruzalemský chrám, aby sa prinášali predpísané obety. Poznáme to? Sme momentálne v období bez účasti na bohoslužbách. Ako sa s touto situáciou vysporiadal Azariáš a v ňom celý Izrael? Namiesto zvieracích a potravinových obetí ponúka Azariáš Bohu seba: „prijmi NÁS skrúšených srdcom a ponížených duchom“ (3,39).

Až celkom na konci prichádza jasne sformulované zvolanie „vysloboď nás“ (3,43). My sami sme teda tou najmilšou obetou, ktorá sa páči Bohu, a na ktorú zhliada s láskou. Označuje sa aj termínom obeta chvály, pretože sa Bohu neponúkajú zvieratá ani jedlo, ale osoby túžiace po jeho blízkosti. Sila spomenutého vychádza od Ježiša Krista, ktorý nás začleňuje do svojho odovzdania sa Otcovi. Už teraz sa teším na to, ako budeme pri spoločnej omši v kostole hovoriť po premenení: „Nech Duch Svätý urobí z NÁS ustavičnú obetu pre teba.“

Všetkým vyprosujem požehnaný deň naplnený Božou chválou.

Foto: Yøe Kovalík

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.