Silný základ viery je Ježišovo meno
Toto je to najsvätejšie meno, po ktorom tak veľmi túžili dávni otcovia, ktoré sa očakávalo v toľkých úzkostiach, v toľkých mdlobách opakované, v toľkých stonoch vzývané, toľkými slzami žiadané, ale až v čase milosti bolo darované. Skry, prosím, meno moci, nech nepočuť meno pomsty, nech sa zachová meno spravodlivosti. Daj nám meno milosrdenstva, nech znie Ježišovo meno v mojich ušiach, lebo vtedy je naozaj tvoj hlas sladký a tvoja tvár pôvabná.
Je teda mocným základom Ježišovo meno, ktoré vytvára Božie deti. Viera katolíckeho náboženstva totiž spočíva v poznaní Ježiša Krista a v svetle, ktoré je svetlom duše, bránou života, základom večnej spásy. Ak ju niekto nemá alebo ju zanechal, kráča ako bez svetla v temnotách noci a ide so zavretými očami strmhlav cez nebezpečenstvá. A keby žiaril akoukoľvek vznešenosťou rozumu, sleduje slepého vodcu, keď na pochopenie nebeských tajomstiev nasleduje vlastný rozum, alebo nedbajúc na základy usiluje sa postaviť dom, alebo chce vojsť pod strechu, kde zabudol dať dvere. Týmto základom je teda Ježiš, dvere sú svetlo, ktoré ukáže cestu blúdiacim, svetlo viery poskytuje všetkým možnosť túžiť po Bohu, ktorého nepoznajú, vo vytúženého uveriť a toho, v ktorého uveria, nájsť. Tento základ udržuje Cirkev vytvorenú v Ježišovom mene. Ježišovo meno je svetlom kazateľov, lebo dodáva hlásaniu a počúvaniu jeho slova žiarivú jasnosť. Veď čo myslíš, kde by sa vzalo na celom svete také veľké, neočakávané a prudké svetlo viery, ak nie z ohlasovania Ježiša? Či nás Boh nepovolal do svojho obdivuhodného svetla aj svetlom a vôňou tohoto mena? Apoštol právom hovorí tým, čo sú osvietení a v tomto svetle vidia svetlo: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite teda ako deti svetla.“
Ó, slávne meno, meno obľúbené, meno milované a mocné! Pre toto meno hriechy sa odpúšťajú, pre toto meno sú protivníci premožení, pre toto meno chorí sa uzdravujú, pre toto meno sa trpiaci v protivenstvách posiľňujú a obveseľujú! Tvoje meno je česť veriacich, učiteľ kazateľov, sila pracujúcich, udržiavateľ padajúcich. Ohnivým plameňom a svojím teplom nech sa zapália túžby, nech sa dosiahne žiadaná pomoc, nech sa opoja kontemplujúce duše a skrze toto meno nech sú oslávení všetci, čo sú víťazmi v nebeskej sláve. A s nimi nás, najdrahší Ježišu, pre tvoje najsvätejšie meno urob hodnými kraľovať s tebou.
Z Rečí svätého kňaza Bernardína Sienského
(Sermo 49, cap. 1: Opera Omnia, IV, 495ss.)
