V našej triede

dnes bolo riadne husto. Mali sme triednickú hodinu a pohádali sme sa.“

„Na triednickej hodine? Veď to sú také oddychovky, či nie?“

„By si sa čudoval. Naša triedna nás občas takto hecuje. Myslím, že to robí naschvál, aby nás lepšie spoznala.“

„Ona vás hecuje, aby ste sa pohádali?“

„Nie, ale my sa aj tak pohádame.“

„Prečo sa pohádate?“

„Moje nervy! Lebo nás hecuje.“

„Čo sa vlastne stalo?“

„Navrhla nám, aby sme vymysleli a pripravili pre škôlkarov mikulášsky program.“

„Vaša triedna sa nezdá.“

„To ti teda poviem, nezdá. Keby aspoň povedala svoju predstavu. Ale nie, že máme napísať celý scenár my. Naša triedna spisovateľka však odmietla, že ona veru nebude stále vymýšľať, že nech aj dakto druhý skúsi. Hneď sa chytili muzikanti, že nech hrá dakto druhý na nástrojoch, že prečo oni. Ja som sa pridal, že nebudem hrať Mikuláša, že prečo stále iba ja.“

„A triedna? Čo na to povedala triedna?“

„To netuším. Aj sa mi zdalo, že sa o čosi snaží, ale kto by ju už počúval, keď sme sa medzi sebou hádali ako diví.“

„Aspoň ste sa napokon na niečom dohodli?“

„A kedy? Našu hádku prerušilo zvonenie. Až vtedy sme stíchli a zbadali, že sme v triede sami. Triedna, nevedno kedy, od nás odišla. Boli sme zaskočení.“

„Asi vás dostatočne pozná. Alebo…“

„Alebo?“

„Alebo chcela, aby ste sa spoznali vy. Nemyslím navzájom, ale aby každý lepšie spoznal sám seba.“

„Mali by sme to asi dať čo najskôr do poriadku, však?“

„Vieš, koľkí by sa potešili? Som si istý, že bude z teba úplne ukážkový Mikuláš.“

„Hej, superský, ako vraveli vlani škôlkari.“

 

  1. nedeľa v Cezročnom období

© Júlia Hubeňáková, 16. 11. 2014

 

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.

Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.

Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘

Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘

Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.‘

Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘

Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘

Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.

Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘“ Mt 25, 14-30

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.