Včera sme písali

Obrázok 1022

písomku z chémie.“

„Dopadla, dúfam, dobre?“

„Ako inak, chémia je moja láska, to predsa vieš, ale o inom som chcel.“

„Počúvam.“

„Neuveríš, ale spolužiak Tomáš, ktorý má dosť taký…, no kostrbatý prospech, vyrátal bezchybne všetky zadania.“

„To musela mať pani učiteľka obrovskú radosť, keď sa mu tak zadarilo.“

„Myslíš? Skôr naopak, silou mocou chcela od neho vymámiť priznanie, že podvádzal. Aj mu skontrolovala veci.“

„A podvádzal?“

„Myslím, že nie. Skôr sa konečne začal učiť.“

„To je smutné, asi ho to muselo veľmi mrzieť, že mu učiteľka neverila.“

„Bol napálený a keď mu nakázala vypočítať najťažší príklad na tabuli, najprv odmietol, ale potom mu čosi napadlo a začal rátať.“

„Tak sa napokon obhájil?“

„Nechápeš, on sa nemal čo obhajovať, keď neklamal. Vyrátal príklad do polovice, položil kriedu a bez slova si sadol na miesto. Napätie v triede sa dalo krájať.“

„Fíha! Dostal učiteľku do vývrtky?“

„Slabé slovo. Normálne odišla z triedy a vrátila sa až po chvíli. Napokon mu tú jednotku zapísala. Zdalo sa mi, že plakala.“

2. Veľkonočná nedeľa

© Júlia Hubeňáková, 27. 4. 2014

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“
Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. Jn 20, 19-31

2 Comments on “Včera sme písali”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *