Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, *že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovorí dom Áronov: * jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovoria všetci bohabojní: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. – R.
Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, * no Pán mi pomohol.
Moja sila a chvála je Pán, * on sa mi stal záchrancom.
Hlas plesania nad záchranou * znie v stánkoch spravodlivých. – R.
Kameň, čo stavitelia zavrhli, * stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána; * vec v našich očiach obdivuhodná.
Toto je deň, ktorý učinil Pán, * plesajme a radujme sa z neho. – R.
(Ž 118, 2-4.13-15.22-24)
Prvé dve veľkonočné nedele nám v každom roku trojročného cyklu liturgických čítaní ponúkajú na rozjímanie a modlitbu verše zo Žalmu 118. Z druhej veľkonočnej nedele v roku A si chceme všimnúť responzórium žalmu a verše 13-14.
Responzórium je prevzaté z prvého a posledného verša žalmu (118,1.29). Jediná zmena je v osobe. V Biblii svätopisec vyzýva čitateľov slovami: oslavujte Pána. Je to druhá osoba množného čísla. V posledný deň veľkonočnej oktávy volá Cirkev už v prvej osobe: oslavujme Pána. Tie isté slová nachádzame v Ž 136 a spievali sa tiež pri prenesení Božej archy do Jeruzalema (1 Krn 16,34), ďalej pri budovaní základov druhého chrámu (Ezd 3,11) a napokon pri posviacke tohto chrámu (2 Krn 5,13).
Vo vybraných veršoch (10-14) si Izrael spomína na to, keď bol obkľúčený pohanmi, ktorí naňho dorážali, a v prvej osobe jednotného čísla sa modlí k svojmu Bohu: „Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom.“ Je to doslovná odvolávka na víťaznú pieseň po prechode cez Červené more (Ex 15,2). No Izaiáš tými istými slovami chváli Boha za budúcu spásu (Iz 12,2). Vidíme, že Boh, ktorý zachránil svoj ľud včera, bude jeho záchrancom aj zajtra.
Izaiášov prísľub Božej spásy sa naplnil v osobe Ježiša, Zmŕtvychvstalého Pána. A my môžeme chváliť svojho Boha nádhernými slovami Ž 118.
© Jozef Kohut 24.4.2014
(foto: Anna Macková)
