Veľký piatok (Lk 22,1-7.39-54.33-70; 23,1-25.32-56)

crucifiction

1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. 2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.

7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka…po večeri ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. 40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ 41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, 44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46 I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“
47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ 50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. 53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“ 54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu…
…63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. 64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“ 65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali. 66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu 67 a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“ 70 Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“ 71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“
1 Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2 a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ 3 Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku.“ 5 Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“ 6 Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve. 13 Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14 a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. 15 Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16 Potrescem ho teda a prepustím.“ 17 (Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.) 18 Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu. 20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ 22 On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ 23 Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24 a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: 25 prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli…
32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. 33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37 a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38 Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ 39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40 Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42 Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ 44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. 47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ 48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. 49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. 50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51 z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.  (Lk 22,1-7.39-54.33-70; 23,1-25.32-56)

Keď sa dnes pozeráme na kríž môžeme si uvedomiť historický fakt ľudskej zloby, nenávisti a zákernosti. Historický, lebo o ňom hovoria – okrem iného – aj rímski historici ako Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a židovský historik Jozef Flávius. Ukrižovaný za vlády cisára Tibéria a v čase prokurátora Pontského Piláta (http://law2.umkc.edu/faculty/projects/ftrials/jesus/nonchristianaccounts.html ).
Rimania popravovali ukrižovaním. Najprv súd, potom bičovanie, ale tak, aby to odsúdenec prežil. Vyčerpaný, dehydrovaný, v horúcich jarných dňoch (teplota až do 30 stupňov Celzia) veľmi rýchlo nastupuje infekcia a horúčka. Sám si musel niesť priečne brvno o hmotnosti 50 – 80 kg. Keď spadol, tak spadol celou váhou tela na hruď. Klince, ktorými ho pribili mali dĺžku nejakých 15 – 20 cm. Aby odsúdenec si úplne nevytrhol dlane váhou vlastného tela, na spodku kríža bol malý stupienok, ku ktorému pribili nohy. Slúžil na to, aby sa vysilený nešťastník mohol nadvihnúť, keď klesal a začal sa dusiť. Tento pohyb spôsobil ešte väčšie bolesti – šúchal si zbičovaný chrbát o drevo kríža…. Gibsonov film nie je vôbec ďaleko od pravdy.
Keď sa pozeráme na ukrižovanie a celý proces vidíme vrchol ľudskej zloby. Čoho všetkého je človek schopný. Pilát vedel, že ho vydali zo závisti (Mk 15,9-10). Zmrzačiť, zničiť, ponížiť až zabiť človeka. Z ľudského srdca sa vyplavila naša pravá tvár. Tvár človeka, ktorý musí ničiť, aby si zachránil život. Potopiť iného, lebo sa nazdáva, že len takto môže niečo dosiahnuť. Dnešný deň je dňom, v ktorom kríž stojí ako zrkadlo. Zrkadlo, ktoré odhaľuje ľudské srdce. Tvoje i moje. Čo v ňom je! Nie sme lepší od farizejov a veľkňazov.
Máme tendenciu zabúdať. Čo si nepamätám, to sa ani nestalo. Ale je to falošné. Stalo sa. Každé slovo, každá myšlienka, každý skutok i zanedbanie sú realitou…..len si to nechcem pamätať. Na konci života by sme mali zaplatiť. Keby sa nám spočítalo to všetko zlo, ktorého sa človek dopúšťa slovami, skutkami, myšlienkami a zanedbávaním dobrého…keby som musel za všetko zaplatiť?!?! Čo by som dostal??? Či naozaj som bez viny, aby som sa mohol narovnať? Ruku na srdce!

Hlbočina je ľudské srdce – vzdychá prorok Jeremiáš (Jer 17,9). A ani sám človek sa v ňom nevyzná.

V každom prípade ľudské dejiny ukazujú pravú tvár človeka. Neľudské zabíjanie vo Rwande v roku 1994 (http://www.sme.sk/c/7159584/800-tisic-mrtvych-vrahovia-dnes-ziju-v-rwande-vedla-pozostalych.html). Denník člena medzinárodného tribunálu je dostatočným svedectvom o tom, čo dokážeme my ľudia (http://komentare.sme.sk/c/7144953/po-stopach-genocidy-v-rwande-den-prvy.html). V priamom prenose vidíme aj dnes lož a bezcharakternosť na východ od nás. Dejiny sa opakujú, lebo v človeku kdesi v hĺbke jeho srdca je nielen túžba po šťastí, ale aj šialený spôsob ako toto šťastie dosiahnuť: druhý mi musí z cesty preč! Že preháňam??? Otvor oči človeče!!!
Ježiš svojou dobrovoľnou smrťou na kríži zlomil reťazenie zla. Nechal dopadnúť na seba celú tú zlobu, aby nás oslobodil. Aby nám dal možnosť žiť ináč. Konať ináč. Uvedomiť si kto vlastne sme. Dal nám alternatívu. Svoju alternatívu.
3 Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. 4 Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. 5 On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. 6 Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. 7 Obetoval sa, pretože sám chcel….. Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. 11 Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. (Iz 53,3-7a.10-11)

Dnes oslavujeme práve toto. Áno, oslavujeme, lebo sme oslobodení. Už nemusíme platiť nič, len prijať zaplatené.
1 Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, 2 v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta….. keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní. 4 Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, 5 hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – 6 a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, 7 aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. 8 Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: 9 nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. 10 Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali. (Ef 2,1-10)

Dnešný deň teda je dňom ticha. Ticha, v ktorom sa dívame na kríž a musíme si otvoriť oči, aby sme videli čoho všetkého je človek schopný. Okrem bolesti a umierania na kríži ako hroznej nespravodlivosti, musíme vidieť aj Ježišovo milosrdenstvo, s ktorým toto všetko prijíma. Kvôli tebe, kvôli mne. Kvôli nám. Nechce, aby sa zlo reťazilo ďalej. Zároveň je to deň, v ktorom sa musím pozrieť sám na seba. Ak nie som povrchný zistím koľko závisti, zášti, neprajnosti, falošnosti, povrchnosti, úlisnosti, pohodlnosti, prázdnych rečí, hnevu, pomstichtivosti, manipulovania….je aj vo mne. Dnes keď bozkáme kríž a skláňame sa pred mŕtvym Kristom mali by sme priniesť svoju vlastnú, konkrétne pomenovanú zlobu k Nemu a položiť ju tam. Naozaj môže oslavovať iba ten, kto konkrétne pozná svoje tmavé stránky, svoje hriechy. Iba ten môže zažiť snímanie KRÍŽA ako trestu z vlastných pliec a zažiť radosť, úľavu, ktorú prináša Ježišova smrť!

Požehnané sviatočné chvíle stíšenia!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.