Zachejova nedeľa (Lk 19,1-10)

1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, 3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ 6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. 7 Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“ 8Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ 9 Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“

V gréckom texte čítame o Zachejovom záujme: doslova chcel vidieť kto je Ježiš (v.3). Iste ho viedla zvedavosť ako vyzerá, akú má tvár, aký dojem urobí. Dozvedel sa však oveľa viac. Nielenže ho videl na vlastné oči, nielenže sa Ježiš „pozval“ k nemu a on ho mohol privítať vo vlastnom dome (v. 5-6), ale dozvedel sa o jeho srdci, o jeho pravej identite. Kto je nie podľa výzoru ale podľa vnútra: Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo (v. 10).
Udalosť nás učí, že aj vonkajškový, na prvý pohľad možno povrchný záujem privádza k veľmi hlbokému zážitku, poznaniu. Bohužiaľ v dnešnej kultúre, ktorú možno mnohokrát nazvať povrchnou, je zvláštny záujem o Ježiša.
Veľká časť mainstreamových masmédií chce nájsť niečo škandalózne alebo senzačné ohľadom Ježiša. Našla sa jeho hrobka aj kosti, ba aj kosti jeho manželky a detí! Toto bol „objav tisícročia“ podľa Camerona a Jacobivici (2007), dvoch žurnalistov. Medzi inými. Teda Ježiš nevstal z mŕtvych! Avšak hlas kvalifikovaných, hlas archeológov, paleografov a epigrafov na 3. Sympóziu Princeton Theological Seminary o archeológii a židovských starožitnostiach, nikto počuť nechcel. Archeológovia totiž poukázali na to, že hrob bol objavený a analyzovaný v 1982, pochádza z 3.-4. storočia nášho letopočtu. A mená ako Ježiš, Jozef, Miriam atd. boli a sú bežnými menami tej doby i súčasnosti…James Charlesworth, svetoznámy expert problematiky historického Ježiša predložil podrobnú analýzu všetkých senzácií okolo hrobu v článku Rebutting Sensational Claims Concerning a Symposium in Jerusalem (https://www.sbl-site.org/publications/article.aspx?articleId=751).

Iní zasa chcú „využiť“ Ježiša vo svoj prospech. Samozvaní liečitelia „miešajúci“ mix od Budhu, hinduistických bôžikov, vesmírnej energie, anjelských poslov spolu s Ježišom a jeho silou. Týmto „určite a zaručene“ – za nejaké to všimné – sú naporúdzi človeku, ktorý potrebuje rýchlu a účinnú pomoc. Potom nájdeme i takých, ktorí radi vyťahujú Ježiša a niektoré jeho slová – vytrhnuté z kontextu samozrejme – aby obhajovali svoje vlastné ideologické konštrukty. Od okultných praktík až po samozvaných politikov, ktorí nielen miništrovali, ale na birmovke boli až trikrát – toto je škála tých, čo chcú využiť Ježiša.

Ale koho naozaj zaujíma kto Ježiš je??? Patrím k tým, čo ho chcú naozaj spoznať? Spoznať jeho pravú tvár? Tvár toho, kto hovorí: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov (Mk 2, 17). Pravá tvár Ježiša je milosrdenstvo, ktoré zachraňuje. Milosrdenstvo, ktoré nie je sladkastým poťukávaním na plecia „nič sa nestalo, dobre, dobre…“, ale pravdou, ktorá ukazuje realitu Zacheja a záujem Boha Otca. Tento pravdivý záujem lieči a pomáha človeku nielen vidieť seba, spoznať sa kto som, ale aj vstať a kráčať s Ježišom. Lebo Ježiš prichádza naplniť Otcovu vôľu. Nedávno pri krste sme boli svedkami Otcovho potvrdenia: toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie! (Mt 3, 16-17). A Otec má zaľúbenie v tom, aby sa dal spoznať všetkým, čo ho hľadajú. Hoci povrchne, ale hľadajú.

Hľadať Ježiša, spoznávať Jeho….a nie špekulovať, chcieť zneužiť, využiť! Potrebujeme otvorenosť a nie nejakú „ideologickú“ či inú zaujatosť, predpojatosť! Kresťan, ktorý berie vážne svoj vzťah s Ježišom, začne ho stále viac a viac spoznávať. Skrze svoju skúsenosť hriechu a jeho odpustenia. V tejto dynamike vidím seba, svoju slabosť, ale aj veľkosť Božej trpezlivosti.  Veď Boh, keď padnem,  netresce. Neničí ma. A práve toto Božie mlčanie je svedectvom o jeho trpezlivosti a spáse.  Nerobí to práve preto, lebo neprišiel, aby svet ničil, ale ho zachránil (Jn 3,17). Vnímať vlastnú skúsenosť!

A potom aj hĺbavým, nie povrchným čítaním Písma. „Vyzbrojený“ touto skúsenosťou môže poslúžiť svojmu okoliu ako svedok Ježiša, pravej Ježišovej tváre! Hilár, biskup z prelomu 3. – 4. storočia nášho letopočtu nás povzbudzuje takto:

Ustrnuli sme totiž v akejsi lenivej otupenosti svojej prirodzenosti a slabosť nášho ducha, spútaná nevedomosťou, nám bráni chápať tvoje tajomstvá. Ale štúdium tvojho učenia nám otvára zmysel pre božské poznanie a poslušnosť viery nás dvíha ponad prirodzené domnienky. Čakáme teda, že rozhýbeš začiatky tohto nesmelého podujatia, posilníš ich úspešným rastom a dáš nám účasť na duchu prorokov a apoštolov, aby sme ich výroky nechápali v inom význame, než ako ich povedali oni, i aby sme výstižnými slovami verne vyjadrovali skutočnosť.

(Z rečí biskupa Hilára o Trojici. Lib. 1, 37-38: PL 10, 48-49)

Róbert Jáger, 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.