Zelený štvrtok – slovo k prvému čítaniu (Ex 12,1–14)

1 Pán povedal Mojžišovi a Áronovi v Egypte: 2 „Tento mesiac bude pre vás začiatočným mesiacom, prvým mesiacom v roku. 3 Celej izraelskej pospolitosti povedzte: V desiaty deň tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, baránka pre každý dom. 4 Ak je rodina menšia a nevládala by zjesť baránka, nech sa spojí so susedom, čo býva jeho domu najbližšie, podľa počtu osôb, koľko stačí na zjedenie baránka. 5 Baránok musí byť bezchybný, jednoročný samček; môžete ho vybrať z oviec alebo kozliat. 6 Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohoto mesiaca; v predvečer ho celá izraelská pospolitosť obetuje. 7 Vezmú z jeho krvi a namažú ňou oboje verají a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. 8 A v tú noc budú jesť mäso upečené na ohni a nekvasený chlieb s horkými zelinami.
11 A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete jesť rýchlo, lebo je Pánova Pascha (čiže Pánov prechod). 12 V tú noc prejdem egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v Egypte; človekom počnúc až po dobytok. A nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd. Ja som Pán. 13 Krv na vašich domoch bude znamením, že v nich bývate. Uvidím krv a obídem vás; nezastihne vás nijaká pohroma, keď budem biť Egypt. 14 Tento deň bude pre vás pamätný a budete ho sláviť ako sviatok Pána; z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť po všetky veky.“

Ex 12,1–8.11–14

V dnešnom čítaní z Knihy Exodus máme reformu náboženského kalendára Izraela, ktorý sa bude začínať v mesiaci vyjdenia z Egypta (v2). Pán Boh tu najprv ustanovuje výročnú slávnosť (v14), a až následne sa stanú udalosti, ktoré má pripomínať. Do tohto rámca je vsadená inštrukcia o obetnom (a obetovanom) baránkovi, ktorého mäso sa má zjesť upečené na ohni, a jeho krv bude znakom na dverách domov, v ktorých bývajú Izraeliti.

Na baránkovi si môžeme všimnúť tri vlastnosti; mal to byť bezchybný jednoročný samček. Azda sú to skôr tri rozmery jedinej vlastnosti, a ňou je bezúhonnosť, nepoškvrnenosť. Obetné zviera nahrádza ľudské obety, ktoré Boh Izraela nechce; ba dokonca ich zakazuje. Boh dokonca nepotrebuje žiadne obety. Človek má byť pred Bohom bezúhonný. Alebo sa má o bezúhonnosť aspoň usilovať. Aký zmysel by totiž malo prinášať Bohu najdokonalejšie a najdrahšie dary, bez snahy žiť správny život?!

Pánova Pascha je v našej perikope spojená s ohlásením smrti všetkého prvorodeného v Egypte (v12). Tu musíme byť veľmi opatrní, aby sme nerobili predčasné hodnotenia. Vrcholom je súd nad všetkými božstvami egypta, ktorý vykoná Boh Izraela. Rôzne božstvá potrebujú svojich ctiteľov, aby im obetami „dobíjali baterky“. Odmenou je priazeň v podobe priaznivého počasia, alebo ochrany pred nejakým nešťastím. Boh Izraela je iný. Jeho ctitelia mu nemusia dodávať silu. On to nepotrebuje. Aj keď obetujú baránka, tak iba kvôli sebe, aby krv na dverách signalizovala, kde Božia sila nemusí súdiť.

To, čo je prvorodené sa chápe ako patriace božstvu. Starobylým biblickým rozprávaním o smrti prvorodených Egypťanov aj zvierat je obrazne vyjadrené odzbrojenie egyptských božstiev Bohom Izraela. Bez svojich ctiteľov sú bezmocní. Naopak, Izraeliti so svojím Bohom budú zachránení. Práve záchrana/spása je hlavným posolstvom nášho slávenia Paschy.

Prosme dnes o dar lásky, s akou Kristus kľačal pri nohách svojich učeníkov.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Záhrada bolesti a strachu
Literatúra: Dubovský, P. a kol. Exodus. Dobrá kniha : Trnava, 2013.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.