Streda Veľkého týždňa – slovo k prvému čítaniu (Iz 50,4–9b)

4 Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. 5 Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. 6 Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. 7 Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. 8 Blízko je ten, čo mi dá za pravdu; kto sa chce prieť so mnou? Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! 9 Hľa, Pán, Boh, mi pomáha: ktože ma môže odsúdiť?

Iz 50,4–9b

Vraví sa, že opakovanie je matka múdrosti, a tak sa Tretia pieseň o Pánovom služobníkovi z Izaiáša číta každý rok na Kvetnú nedeľu, a hneď o dva dni neskôr; v stredu Veľkého týždňa. Bohoslužba slova nás v tieto dni ponára do slova; a to doslova. Služobníkov pracovný nástroj je slovo. Má ním posilniť unaveného. Za touto všeobecne opísanou situáciou môžeme vidieť úlohu povzbudzovať Izraelitov, ktorí sa majú vrátiť do Jeruzalema z babylonského exilu, ale i tých, čo zostali žiť desaťročia vo vydrancovanej domovine, a prežívajú sklamanie z Boha. Aj obyčajné slovo, vychádzajúce zo srdca, býva v takých prípadoch veľmi účinné.

Čo dáva silu slovu služobníka? Nezúčastňuje sa na seminároch z rétoriky, ani na workshopoch či „webinároch“ o tom, ako presvedčiť poslucháčov. Dostal dar od Boha, a je ním jazyk učeníka (v4). V pozadí sa nachádza orientálny spôsob vyučovania, pri ktorom si žiaci osvojujú látku tak, že opakujú po svojom učiteľovi. Služobník je dobrý študent; nezakopal svoj talent, ale rozvíja ho. Súčasne si zachováva postoj učenlivosti. Dnešnou rečou by sme povedali, že zo seba nerobí „majstra sveta“, ktorý všade bol a všetko vie. Ale veď pred Pánom Bohom sa ani inak nedá.

Keďže prvým štyrom veršom nášho čítania (v4–7) sme sa venovali na Kvetnú nedeľu, zastavme sa krátko pri posledných dvoch (v8–9), ktoré nám dnes lekcionár pridáva navyše. Tieto riadky upriamujú našu pozornosť na blízkosť. Táto blízkosť je dvojaká; blízkosť súdu, obvinení, utrpenia; ale aj blízkosť toho, ktorý služobníkovi dá za pravdu (v8). Výraz „dať za pravdu“ je možné na základe hebrejského textu chápať aj ako meno: „Zachraňujúca spravodlivosť“.

Vo veľkom týždni si intenzívnejšie pripomíname Ježišovo utrpenie. Upevňujme sa ešte viac vo viere v blízkosť Zachraňujúcej spravodlivosti. A nech nám všetkým pomáha Pán, Boh. Požehnaný Veľký týždeň!

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Sion – Láska je väčšia
Literatúra: Berges, U. Jesaja 49–54. Herder : Freiburg, Basel, Wien, 2015.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *