Utorok Veľkého týždňa – slovo k prvému čítaniu (Iz 49,1–6)

1 Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy v diaľavách; Pán ma z matkinho lona povolal, už v živote mojej matky myslel na moje meno, 2 ústa mi urobil sťa ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky. Utvoril ma ako zaostrený šíp, do svojho tulca ma uložil. 3 A povedal mi: „Ty si môj služobník, Izrael, na tebe ukážem svoju slávu.“ 4 Ja som povedal: „Nadarmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svoju silu. Ale moje právo je isté u Pána a moja odmena u môjho Boha.“ 5 A teraz hovorí Pán, ten, čo si ma utváral za služobníka už v matkinom lone, aby som priviedol k nemu Jakuba a Izraela okolo neho zhromaždil; tak som bol poctený v očiach Pána a môj Boh sa mi stal silou. 6 Povedal: „To je málo, že si môj služobník, aby si obnovil Jakubove kmene a naspäť priviedol zvyšok Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až do končín zeme.“

(Iz 49,1–6)

Otázka, kto je Pánov služobník v známych Izaiášových štyroch piesňach, zamestnávala čitateľov Písma oddávna. Už včera sme si v prvej piesni všimli, že nezaznelo žiadne meno. Konštatovali sme, že meno zostáva skryté, tak ako je skrytý Boh. Dnes, v druhej piesni, sa nám predstavuje sám služobník. Ani on neprezrádza hneď, ako sa volá, no dozvedáme sa, že na jeho meno myslel Pán ešte skôr ako sa narodil. Až pri citovaní Božieho výroku zaznie konečne toľko očakávané meno; „Ty si môj služobník, Izrael.“ (v3) Paradox je, že napriek stotožneniu služobníka s Izraelom, hneď o dva riadky ďalej čítame, že tento služobník, Izrael, má za úlohu zhromaždiť Izraela okolo Pána.

Na tomto mieste treba povedať, že Izrael je označený ako Boží služobník na viacerých miestach Deutero-Izaiáša mimo štyroch našich piesní. Je tu teda dvojaký služobník-Izrael. Jeden je vonku; Boh ho síce zahŕňa starostlivosťou, ale on zostáva v Babylonskom exile. Druhý je služobník-Izrael z našich piesní. On poslúchol Boha, ktorý volal: „Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska“ (48,20), a o ňom Boh hovorí, ako si ho „utváral za služobníka už v matkinom lone“ (v5). Práve tento poslušný Izrael je na ceste do zasľúbenej krajiny, aby obnovil mesto Jeruzalem a vrch Sion. Je to služobník-Izrael nie len podľa mena, ale svojou vierou a životom.

Byť autentickými je výzva. Ale toto je cesta, ktorou Boh chcel obnoviť celý Izrael. Poslal človeka, (či skupinu verných), aby k sebe naspäť pritiahol človeka. A vieme, že príklad priťahuje najviac. Pre nás, kresťanov, je dôležité nezostať iba pri pomenovaní, ale byť nimi životom. Nasledujme Ježiša, najautentickejšieho Božieho služobníka, ktorý prináša spásu aj do našich končín, a učme sa od neho.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Kráľ pokorných
Literatúra: Berges, U. Jesaja 49–54. Herder : Freiburg, Basel, Wien, 2015.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.