(1) Toto hovorí Pán o svojom pomazanom, Kýrovi: „Vzal som ho za pravú ruku, aby som mu podrobil národy, zohol pred ním chrbty kráľov a otvoril pred ním brány; nijaká brána neostane zavretá. (4) Pre môjho služobníka Jakuba a pre Izraela, môjho vyvoleného, zavolal som ťa po mene; vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal. (5) Ja som Pán, iného niet; okrem mňa nieto Boha. Opásal som ťa, aj keď si ma nepoznal, (6) aby všetci od východu slnka až po západ vedeli, že okrem mňa niet iného. Ja som Pán a nik iný.“
Iz 45,1.4–6
Perzský kráľ Kýros je zaujímavá postava dejín Starovekého Blízkeho východu. Stal sa vládcom obrovskej ríše, ale neťažil v prvom rade z vojenskej sily. Úspech získaval oveľa viac svojou veľkorysosťou voči tým, ktorých si podrobil. Dobrovoľne sa k nemu pridávali armády a mestá mu bez boja otvárali svoje brány (Watts, 701). Podľa gréckych spisovateľov Herodota a Xenofóna bol starostlivý ako otec (Baltzer, 224). V podobne pozitívnom duchu o ňom hovorí aj Deutero-Izaiáš, keď ho predstavuje ako pastiera (44,28) a Pánovho pomazaného (45,1).
Pre čitateľa Izaiáša muselo byť šokujúce, že titulmi pastier a pomazaný, ktoré patrili Jeruzalemským kráľom, sa zrazu označuje cudzí panovník. Kýros takto aspoň na určitý čas zaujíma miesto dávidovskej kráľovskej dynastie (Blenkinsopp, 248–249). Mnohí Izraeliti po dobytí Jeruzalema zdieľali názor, podľa ktorého porážka štátu predstavovala súčasne úpadok božstva, ktoré si v danej krajine uctievali (Hanson, 93). Je preto pochopiteľné, že viera v božstvá vymizla spolu so zánikom ich miest, krajín, či impérií (Hanson, 94). Viera v Boha Izraela sa však nestratila, len sa zvýraznila jej jedinečnosť.
Aj keď Jeruzalem padol, Pánov chrám bol zničený a vládnuca vrstva s veľkou časťou obyvateľstva bola odvedená do zajatia, Boh Izraela nie je porazený. Jeho sila nie je ohraničená žiadnym územím, ani nezávisí od počtu ctiteľov a množstva prinášaných obiet. Toto všetko sa odráža vo vyjadrení nášho nedeľného čítania; Pán (Jahve) hovorí o sebe v tzv. formule seba-zjavenia: „Ja som Pán“, ku ktorej vzápätí pridáva „iného niet“ (vv. 5.6). Je to skôr označenie kvality ako kvantity. (Heller, 197). Boh Izraela je jedinečný a neporovnateľný s akýmikoľvek inými bohmi.
Poznať Božiu jedinečnosť ja viac, ako mať o ňom nejaké vedomosti. Skutočný „znalec“ Boha je jeho spoločníkom. Boh a ten, kto si ho ctí, kráčajú spolu po životných cestách, aj keby boli strmé a kľukaté. Boh konal skrze kráľa Kýra, aj keď ho tento nepoznal (vv. 4.5). O čo viac môže pôsobiť prostredníctvom ľudí, ktorí ho úprimne hľadajú. Dnešná nedeľa nám chce povedať, že pre Boží ľud žiaden iný boh ani neprichádza do úvahy (Heller, 196). A možno sa nám náš Boh ukáže z úplne nečakanej strany. Majme len otvorené oči a srdce.
Prajem všetkým požehnanú nedeľu. Božie slovo nech je naším svetlom.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Náš Boh
Literatúra:
BALTZER, K., Deutero-Isaiah: a commentary on Isaiah 40–55 (Hermeneia—a Critical and Historical Commentary on the Bible; Minneapolis, MN 2001).
BLENKINSOPP, J., Isaiah 40–55: A New Translation with Introduction and Commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 19A.
HANSON, P. D., Isaiah 40–66 (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Louisville 1995).
HELLER, J., Hlubinní vrty (Praha 2008).
WATTS, J. D. W., Isaiah 34–66 (Word Biblical Commentary; Nashville, TN Revised Edition2005) XXV.
