11. nedeľa rok C – komentár k prvému čítaniu (2 Sam 12, 7-13)

dlzobny upis odpustenieNátan povedal Dávidovi: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol zo Saulovej ruky. Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela i Júdu a ak je to málo, pridám ti ešte oveľa viac. Prečo si teda pohrdol Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči? Hetejčana Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu; zavraždil si ho mečom Ammonových synov. Preto už nikdy neodstúpi meč od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Hetejčana Uriáša za ženu.“ Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš.“
(2 Sam 12, 7-10. 13)

Dávid je dôležitá biblická postava. Pán si ho vybral za kráľa namiesto Saula. Z mladého pastiera sa po porážke Goliáša stal razom slávny bojovník, neskôr aj zjednotiteľ izraelských kmeňov. Pripisuje sa mu autorstvo viacerých starozákonných žalmov. Jeho miesto v dejinách vyvoleného Božieho ľudu zaznamenávajú Samuelove knihy, Prvá kniha kráľov a Prvá kniha kroník. Ježiš je v Novom zákone označený ako Syn Dávidov, mesiášsky kráľ z Dávidovho potomstva.

Pre pochopenie súvislostí dnešného úryvku je potrebné čítať Druhú Samuelovu knihu už do 11. kapitoly. Kráľ Dávid sa dopustí cudzoložstva  s Betsabe, manželskou Uriáša, ktorý bojoval v Dávidovom vojsku. Príbeh sa zamotáva, keď Betsabe odkáže Dávidovi, že čaká dieťa. On sa to pokúša zakryť tým, že povoláva Uriáša domov a posiela ho k manželke. Ale Uriáš zostane spať pri vchode kráľovského domu, čím si podpisuje rozsudok smrti. Na Dávidov rozkaz ho nechávajú zahynúť v prvej línii. Keď Betsabe oplače mŕtveho manžela, Dávid si ju nechá priviesť do svojho domu a všetko sa zdá byť vyriešené. Ale zrazu na scénu zrazu prichádza prorok Nátan. Má voľný prístup až k Dávidovi a pozná jeho tajomstvo. Rozpráva mu dojímavý a zároveň hrozivý príbeh o bohatom mužovi, ktorý neváha vziať chudobnému jedinú ovečku, aby ju pripravil ako pokrm pre svojho hosťa. V Dávidovi ako v správnom kráľovi, ktorého úlohou je dbať o spravodlivosť a právo, vzkypí veľký hnev a vyhlási, že taký človek má zomrieť.  Vtedy Nátan povie: „Ty si ten muž!“ Tu sa začína naše čítanie.

Nátan je človek, ktorý priamo pomenováva udalosti. Ako prorok hovorí v Božom mene. Pripomína Dávidovi, že všetko, čo dosiahol, je dar od Boha. To je aj význam mena Nátan – dar, doslovne „on dal“. Boh dal Dávidovi všetko, čo si človek môže priať. Napriek tomu zatúžil po cudzej manželke. Niečo podobné nachádzame v knihe Genezis. Boh dal človeku všetko, ale zvedený hadom, siaha na to, čo mu nepatrí. Prvotné pokušenie človeka sa opakuje znova. Človek opovrhuje Bohom a prichádza smrť. Všetko to vyúsťuje do proroctva, že nikdy neodstúpi meč od Dávidovho domu. Lekcionár vynecháva jednu časť proroctva, podľa ktorej Dávida stihne nešťastie od vlastného potomka (2 Sam 12, 11-12). Čitateľ vie, že sa proti Dávidovi postavil jeho vlastný syn Absolón. Najkrajšia časť čítania je jeho záver. Tu môžeme vidieť Dávidovu veľkosť, ktorá spočíva v tom, že sa nevyhovára, ale vyznáva svoju vinu. Okamžitá je aj reakcia Nátana: „Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš.“

Človek je schopný veľmi zhrešiť, ale Boh je pripravený vždy odpustiť. Niekedy si myslíme, že Pán Boh nám neodpustí hriechy, lebo sú veľké. Azda Boh dokáže odpúšťať iba všedné hriechy? Odpustenie nezávisí od veľkosti hriechu, ale od ľútosti. V evanjeliu dnešnej nedele máme k tomu smerodajné Ježišovo slovo: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.“ (Lk 7, 47)

© Jozef Kohut, 15.6.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.