4. Nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha (Mt 8, 5-13)

Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:
„Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal:
„Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal:
„Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal:
„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal:
„Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“
A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

Matúš sústreďuje všetku našu pozornosť na dialóg medzi Ježišom a stotníkom, ktorý určite nebol Žid. Mohol byť Riman alebo Sýrčan, či dokonca Germán (v armáde Herodesa Veľkého a následne jeho synov slúžili aj germánski žoldnieri). V každom prípade Ježiš je udivený nad dôverou akú má tento cudzinec v Ježišovo slovo, v jeho moc. Druhý dôvod jeho údivu je fakt, že tento stotník sa správa veľmi neštandardne. Prosí za svojho sluhu.
V antike stotníci – v rímskej armáde i mimo nej – požívali obrovské výhody pre spoločenskú funkciu, ktorú plnili. Neboli iba dôstojníkmi a spojkami medzi „terénom“ a hlavným velením. Boli aj administrátormi miesta, kde boli. Dohliadali na poriadok, právo, vykonávali úlohu arbitrov v sporoch, boli sudcami i právnikmi v obchodných i spoločenských otázkach, ktoré prekračovali hranice mesta, či lokality. Slovom multifunkčné poslanie. Toto im zabezpečovalo nielen autoritu a moc, ale aj bohatstvo. Keď doslúžili dostávali pozemky a služobníctvo k tomu, čo si už počas služby zarobili.
K ich majetku patrili aj sluhovia. Sluha a otrok bol v tom čase – rovnako ako dieťa alebo žena – súčasť „inventára“. Mnohokrát nimi boli vojnoví zajatci. Vec, ktorá sa vlastnila a využívala. Z tohto pohľadu je nezvyčajný postoj stotníka. Ak je sluha chorý, slabý, nevládze, majiteľ ho jednoducho vymení, predá alebo zabije. Mal na to právo. Načo sa zaťažovať nejakou chorou, „nefunkčnou“ súčasťou inventára. Tento stotník sa však vyznačoval nesmierne veľkou empatiou voči trpiacemu. V služobníctve videl človeka a nie inventárne číslo. V tých, čo mu boli podriadení, vnímal ich skutočnú ľudskú tvár!!!
Nad to všetko on, stotník so všetkou spoločenskou prestížou, prichádza prosiť potulného židovského kazateľa, ktorý je profesiou stavebný robotník! Ponižuje sám seba. V spoločenskom zmysle určite. Je to neprimerané správanie v chápaní danej kultúry. Bolo by zaujímavé domyslieť si reakcie jeho kolegov alebo smotánky mesta, s ktorou sa prirodzene stýkal.
Stotník sa poníži a prosí nie za seba, ale za sluhu. Za niekoho, kto nemá žiadnu cenu. Nehanbí sa prísť s dôverou k Ježišovi. Hľa dôvod, pre ktorý sa Ježiš veľmi zadivil a vyhlásil, že on veru takú vieru v Izraeli nenašiel. Toto je aj prvé miesto v Matúšovom evanjeliu, kde vystupuje termín viera. Matúš tým chce čosi podstatného naznačiť. Viera je v prvom rade postoj!!!! Nie prijímanie teórie! To nestačí. Stotníkov postoj = viera. A iba takáto viera privedie do nebeského kráľovstva. A jej absencia vylučuje z radosti eschatologickej hostiny s Abrahámom, Izákom a Jakubom.

Ako veľmi záleží na našom pohľade na iných, na našom postoji k iným. Zvlášť k tým, čo sú „ekonomicky, politicky či ináč nezaujímavý“. K tým, ktorí mi určite neprinesú žiaden osoh. Ikona indiánskeho Krista bola používaná v zápase juhoamerických domorodcov za slobodu a rovnosť, ktorých viedli mnohí statoční kňazi i politici, pripomínajúc moderným kolonizátorom koho vlastne majú pred sebou. Že Ježiš sa stotožňuje s každým z nich. Preto na ikone by mohol byť vyobrazený aj Róm alebo Ježiš v rómskom štýle. Vietnamec či Ukrajinec. Maďar alebo Goral. Alebo bezdomovec. Kreatívne to rozvíjajme ďalej: mohol by tam byť Kristus ako starý dôchodca, či dieťa z ústavu. Kolektívna postava mnohodetných rodín, ktoré zápasia o sociálne istoty a prežitie. Robotník ale aj poctivý obchodník, ktorého pohlcujú „veľkí žraloci“….tento rad znevýhodnených, malých, nezaujímavých, možno chvíľami „problematických“ skupín dokážeš rozvíjať ďalej………ale dôležitejšia otázka je aký je môj postoj k týmto skupinám? Zadiví sa Ježiš aj nad mojím postojom?

©róbert jáger, 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.