11. nedeľa v roku B – slovo k prvému čítaniu (Ez 17,22-24)

22 Toto hovorí Pán, Boh: „Ja sám vezmem halúzku z vrcholca vysokého cédra a zasadím ju; z najvyšších vetiev odlomím konárik a zasadím ho na vysokom a vyčnievajúcom vrchu. 23 Zasadím ho na vysokom vrchu Izraela; vyženie konáre, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom. Pod ním bude bývať vtáctvo, všetko, čo má krídla, bude hniezdiť v tôni jeho konárov. 24 Vtedy spoznajú všetky stromy poľa, že ja som Pán; ponižujem strom vysoký a povyšujem nízky. Nechám uschnúť strom zelený a kvitnúť bude strom suchý. Ja, Pán, som to povedal a aj urobím.“
(Ez 17,22-24)

Ezechiel bol kňaz, ktorý bol deportovaný z Júdska do Babylonu spolu s prvými exulantmi (r. 597). Ako prvý z prorokov bol povolaný mimo Izraela – v Babylone. Časť jeho spisu, z ktorej je nedeľné prvé čítanie, odráža udalosti ešte pred definitívnym zničením Jeruzalema (587). Zaujímavé je, že pred úplným zničením mesta ohlasuje záhubu, ale potom, čo dostal správu o páde mesta (Ez 33), ohlasuje nádej. Pred tým rozbíjal ilúzie a falošné nádeje ľudí, potom rozbíjal falošné zúfalstvo. Náš text je výnimočný, pretože obsahuje proroctvo spásy ešte pred pádom Jeruzalema. Prorok označuje za príčinu babylonského zajatia kultovú a morálnu nečistotou. Tá musí byť potrestaná. No keď Boh dopúšťa na svoj ľud pohromu, je to len preto, aby ho očistil.

Spis používa množstvo metafor a obrazov. Jeden z nich máme pred sebou v Ez 17. Kapitolu môžeme rozdeliť na tri časti. Najprv (17,3-10) tu máme v akejsi hádanke dvoch orlov, céder a vinič s ľudskými vlastnosťami a správaním; veľký orol vytrhol vrcholec cédra a odniesol ho do inej krajiny. Potom zobral semeno, zasadil ho a vyrástol vinič. Ale bol aj iný veľký orol, ku ktorému vzhliadal vinič, a od ktorého očakával vlahu. Druhá časť kapitoly (17,11-21) podáva vysvetlenie; prvý veľký orol je babylonský kráľ, ktorý odviedol z Jeruzalema do Babylonu vrchol cédra, teda Jeruzalemského kráľa a šľachtu. Potom ustanovil pre Jeruzalem nového kráľa, ktorý sa však vzbúril a hľadal pomoc v Egypte – druhý veľký orol. Ale ani faraón nepomôže, pretože bola porušená prísaha. Situácia je vážna, pretože, na rozdiel od Asýrčanov, Babylončania pravdepodobne nechávali svojich vazalov uzatvárať zmluvy s prísahou na ich vlastných bohov. Dôsledkom porušenia zmluvy je trest – zánik.

Tretia časť kapitoly je naše nedeľné čítanie, v ktorom, hoci pred chvíľou bolo ohlásené zničenie, je proroctvo o obnove. Orly tu už nehrajú úlohu, úplne sa vytrácajú, ale opäť sa objavuje halúzka – vrcholec cédra. Na scénu vstupuje Boh samotný a tentokrát on berie tento vrcholec do svojich rúk. Keď sa Jeruzalemský kráľ obrátil na Egypt, vyschol. V Božích rukách sa mu bude dariť vynikajúco, až tak, že z neho „bude veľký strom, takže bude pod ním bývať všetko vtáctvo rozličných druhov; v tieni jeho vetiev budú bývať“ (17,23). To, čo je odsúdené na záhubu, v Božích rukách prežíva, a môžeme povedať, že mŕtve ožíva. Boh chce, aby sme túto jeho životodarnú silu zakúsili všetci: „Vtedy spoznajú všetky stromy poľa, že ja som Pán“ (17,24).

Jozef Kohut 16. 6. 2018
foto: Anna Hodovanecová