13. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (2 Kr 4,8–16)

(8) V ktorýsi deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Žila tam zámožná žena, ktorá ho pozvala k stolu. Potom zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel si k nej zajesť. (9) Ona povedala svojmu mužovi: „Vidím, že je to svätý muž Boží, čo sa u nás vždy zastavuje. (10) Urobme mu na poschodí malú murovanú izbičku, dáme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik a keď k nám príde, môže sa tam uchýliť.“ (11) Keď jedného dňa prišiel, utiahol sa do hornej izbičky a odpočinul si tam. (12) Potom sa opýtal svojho sluhu Gieziho, čo by sa dalo pre ňu urobiť. (14) On odpovedal: „Ani sa nepýtaj; žiaľ, nemá deti a jej muž je už starý.“ (15) Elizeus mu rozkázal: „Zavolaj ju!“ Keď ju zavolal a ostala stáť vo dverách, (16a) Elizeus jej povedal: „O rok v tomto čase budeš mať v náručí syna!“

2 Kr 4,8–12a.14–16a

Nedeľné čítanie z Druhej knihy Kráľov je súčasťou tzv. Elizeovho cyklu a vo svojom závere sa dotýka témy neplodnosti v manželstve. Elizeus vyhlasuje, že o rok bude mať jeho bezdetná hostiteľka syna (v. 15). Tým ho biblický autor pripodobňuje samotnému Bohu, ktorý v známych prípadoch ohlasuje narodenie dieťaťa bezdetným manželom. Stačí si spomenúť na Abraháma a Sáru (Gn 17,19; 18,10); či Manueho a jeho manželku – neskorších rodičov Samsona (Sdc 13,3).

Náš dnešný úryvok zdôrazňuje vnímavosť na potreby iných. Vidíme, aká pozorná je Sunamská žena. Je zámožná, ale nie uzavretá do svojho bohatstva; pozýva Elizea k stolu (v. 8). Táto jej pohostinnosť nie je jednorazová, ale platí vždy, keď Elizeus bude nablízku. Ženino pozvanie má v sebe aj rozmer nátlaku (Hobbs, 50). Je ako mama, ktorá usadí deti k stolu a nedovolí im odísť, kým sa všetko nezje. Okrem jedla chce zabezpečiť Božiemu mužovi aj ubytovanie, preto sa radí s manželom a navrhuje urobiť preňho malú izbu (v. 10).

Ženina štedrosť vyvoláva Elizeovu vďačnosť. Aj on sa ukazuje byť vnímavý na potreby iných. Ale na rozdiel od Sunamitky potrebuje asistenciu svojho sluhu. Žena rýchlo zhodnotila situáciu a reagovala; muž sa v tomto našom príbehu musí poradiť. Lekcionár vynecháva, ako sa pýtal priamo jej, či sa má za ňu prihovoriť u kráľa alebo vojenského veliteľa (v. 13). Mohlo by ísť o zmiernenie daňového zaťaženia (Hřebík, 330). Avšak žena to taktne odmieta.

Môžeme všimnúť, že zámožná Sunamitka vôbec neprosila o dieťa. Príbeh nehovorí o dôvodoch zdržanlivosti v takej závažnej veci, ako je potomstvo. Možno sa bála sklamania z falošnej nádeje, čo naznačuje odpoveď, ktorú dala Elizeovi: „Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!“ (v. 16b). Jej hovorcom sa stal Elizeov sluha Giezi – v aktuálnej časti nášho príbehu veľmi sympatická postava. Videl bolesť a nezostal ticho.

Náš život robia pekným podobné maličkosti, keď si niekto všimne, čo potrebujeme, alebo čo máme radi, prípadne, čo nám vadí. Nie vždy nám idú slová na jazyk, ale je fajn, keď sa nájde človek, ktorý nás posunie, povzbudí, prihovorí sa za nás. Rozvíjajme v sebe pozornosť voči potrebám iných. Učme sa od Ježiša, ktorého srdce bije pre každého a je bohaté (pozorné) pre všetkých, čo ho vzývajú.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Heartbeat – Verný Boh
Literatúra:
HOBBS, T. R., 2 Kings (Word Biblical Commentary; Dallas 1985) XIII.
PRUDKÝ, M., – HŘEBÍK, J., “Elíša jako ohlašovatel a zachránce života (2Kr 4,8–37)”, Obtížné oddíly Předních proroků (Kostelní Vydří 2013).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.