Svätých Petra a Pavla, apoštolov – slovo k prvému čítaniu (Sk 12,1–11)

(1) V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. (2) Jánovho brata Jakuba zabil mečom. (3) A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. (4) Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Veľkej noci ho chcel predviesť ľudu. (5) Petra teda strážili vo väzení. Ale Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. (6) V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. (7) Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. (8) Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ (9) Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. (10) Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel mu zmizol. (11) Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

Sk 12,1–11

Hlavnou postavou tejto časti Skutkov apoštolov je Peter. Najprv uzdravil ochrnutého v Lydde a vzkriesil Tabitu v Joppe (Sk 9). Potom inštruovaný vo videní išiel do Cézarey k pohanskému stotníkovi Kornéliovi, ohlasoval mu Ježiša Krista a dal pokrstiť prítomných, na ktorých zostúpil Duch Svätý (Sk 10). Tento svoj prístup k pohanom musel následne vysvetľovať v Jeruzaleme (Sk 11). Začiatok nášho čítania (Sk 12) konštatuje, že po období pokoja pre Cirkev prišlo prenasledovanie a dotklo sa aj samotného Petra, ktorý sa dostal do väzenia. Kým doteraz Ježišovým nasledovníkom komplikovali život židovské náboženské autority, v dnešnom čítaní sa dozvedáme, že svoje vykonal aj kráľ Herodes, ako vládnuca politická autorita (Fitzmyer, 485).

Sviatok Nekvasených chlebov (v. 3), ktorý súvisí s Veľkou nocou (v. 4), a teda s vyslobodením z egyptského otroctva, sa pre Petra stáva paradoxne časom, kedy stráca slobodu. Je to trpká irónia a Lukáš nechce, aby sme ju prešli bez povšimnutia (Willimon, 111–112). Reakcia Cirkvi na Petrovo uväznenie je nádherná; vytrvalo sa zaňho modlili k Bohu (v. 5). Nepochybne aj sám Peter sa modlil, ale autor Skutkov apoštolov si touto stručnou poznámkou chce posvietiť prednostne na modlitbu Cirkvi. Neuvádzajú sa presné slová, ktorými sa obracali na Boha, ani miesto a čas, v ktorom modlitby prebiehali. Vieme iba, že to bolo bez prestania (v. 5). Takáto vytrvalá modlitba Cirkvi je ozvenou Ježišovej vrúcnej modlitby v smrteľnej úzkosti na Olivovej hore (Lk 22,43).

Druhá charakteristika modlitby spoločenstva Cirkvi je, že sa modlili za neho (v. 5). Modliť sa neznamená iba točiť sa okolo seba, byť zahľadený do vlastného ega. Kto sa modlí, vychádza zo seba a vo viere vstupuje do vzťahu s tým „iným“, ktorým je sám Boh. V tomto vzťahu spoznáva potreby a núdzu ľudí a prednáša ich Bohu. Skusujeme to v osobnej rovine, ale aj ako spoločenstvo veriacich. Dnes si často dávame vedieť, že sa jeden za druhého modlíme; sami alebo v spoločenstve, doma i pri sv. omši. Existujú na to komunikačné prostriedky. Peter nemusel mať informáciu, že sa zaňho modlia, ale drobný detail naznačuje, že sa ho modlitba veriacich dotýkala – Peter spal (v. 6). Pokojne spať v takej kritickej situácii, keď hrozí vážne nebezpečenstvo, mohol iba preto, že bol obklopený spolucítením a modlitbou svojich, vďaka čomu sa úplne odovzdal do Pánových rúk (Ratzinger, 179).

Veci ktoré sa dejú v osudnú noc v Herodesovom väzení neobsahujú iba prvky vyslobodenia z Egypta, ako ich podáva známe rozprávanie z Knihy Exodus (Pánov anjel, prepásané bedrá), ale predovšetkým odkazujú na Ježišovo zmŕtvychvstanie. Svetlo (v. 7) uprostred noci, ktoré osvetľuje miestnosť žalára, je svetlom Ježišovej Paschy. On premáha temnotu noci a zla a prináša slobodu (Ratzinger, 179). Od apoštola Petra sa môžeme učiť, ako sa s dôverou nechať niesť modlitbou Cirkvi. Aj my sami pamätajme vo svojich modlitbách na iných. Ježiš vie veľmi dobre, koho máme radi, na kom nám záleží a kto potrebuje našu modlitbu. Svetlo zmŕtvychvstalého Pána nech nás prežaruje na príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla. A tešme sa zo slobody, ktorú máme v Kristovi. Požehnaný sviatočný deň.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Freďáci – S Petrom a Ondrejom
Literatúra:
FITZMYER, J. A., The Acts of the Apostles (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXI.
RATZINGER, J., Beten (Augsburg 2013).
WILLIMON, W. H., Acts (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Atlanta, GA 1988).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.