Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov – slovo k prvému čítaniu (Sir 44,1–15)

(1) Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe. (4) Pre svoju rozvahu stali sa vodcami ľudu a pre svoju zbehlosť v písmach viedli národy. V ich výrokoch sú slová múdrosti; (5) zostavovali piesne a nápevy, písali a prednášali básne. (6) Boli bohatí a obdarení silou; usilovali sa o krásny život a pokojne žili vo svojich rodinách. (7) Všetci dosiahli slávu u svojich súčasníkov, už za ich života ich chválili. (11) Zostávajú vo svojom potomstve, (12) posvätné dedičstvo sú ich vnukovia; lebo ich potomstvo zostalo verné zmluve a vďaka im – (13) aj ich synovia. Ich potomstvo zostane naveky a ich sláva nezanikne nikdy. (14) Ich telá odpočívajú v pokoji a ich meno žije z pokolenia na pokolenie. (15) O ich múdrosti rozprávajú národy a zhromaždený ľud ich ospevuje.

Sir 44,1.4–7.11–15

Úvod nášho čítania môže znieť biblickému čitateľovi nečakane zvláštne: „Chváliť nám treba slávnych mužov… “ (v. 1). Ako môže autor vyzývať, aby niekto chválil ľudí, keď chvála patrí výlučne Bohu? Všimnime si širšie súvislosti, aby sa ukázal význam daných slov. Knihu Sirachovho syna tvoria dve časti; v prvej (Sir 1–42) je zhromaždené množstvo poučných výrokov o živote. Zvyšná časť knihy ospevuje Božie pôsobenie a jeho slávu v stvorených veciach (Sir 42,15–43,33) a v ľuďoch (Sir 44–49) (Trstenský, 87). Krása a majestátnosť prírody odkazujú na Stvoriteľa. Ale aj postavy z dejín Izraela odkazujú na Boha, ktorý v nich a cez ne konal. Chváliť slávnych ľudí teda v kontexte Sirachovca neznamená nič iné ako chváliť Boha, pôvodcu všetkého.

Skôr ako by zazneli konkrétne mená (Henoch, Noe, Abrahám, atď.), ponúka Sirachovec zoznam typov osobností, ktoré treba oceniť (vv. 3–6). Podľa hebrejského textu ich je dvanásť; pričom dvanástka je v Biblii symbolické číslo (Shekan; Di Lella, 499). V znení lekcionára sa táto číselná symbolika stráca okrem iného preto, že liturgia vynecháva celý tretí verš. Niektoré charakteristiky sú predsa len viditeľné aj v našom preklade: vodcovia; zbehlí v písme (v. 4); zostavovatelia piesní; autori básní (v. 5); bohatí a obdarení silou; pokojne žili vo svojich rodinách (v. 6). Životy takýchto ľudí obdivovali už ich súčasníci (v. 7). Autor ukazuje, že je možné tešiť sa z ľudí okolo a oceniť dobro, ktoré robia. Od toho je už iba krok k objaveniu a uznaniu Božej dobroty.

Pri pozornejšom čítaní nášho textu, vrátane veršov, ktoré lekcionár neuvádza, uvidíme, že sú tu dve skupiny ľudí; jedni zanechali meno po sebe (v. 8) a iní, ktorí nemajú po sebe ani pamiatky (v. 9). Prvými sa bude menovite zaoberať zvyšok knihy. Tým druhým je zrejme venovaný záver dnešného čítania. Tiež to boli nábožní ľudia (v. 10) a s ich rodom je spojená vernosť Sinajskej zmluve (v. 11). V príbehoch týchto anonymných ľudí a ich potomstve (vv. 11.12.13) rovnako pôsobí Boh, darca a udržiavateľ života. Hoci to nie sú veľkí hrdinovia Izraelskej histórie, dobro (v. 10), ktoré robili, sa nestratí. V tomto ohľade je teológia aj antropológia Sirachovca veľmi optimistická.

Dnes na slávnosť sv. Cyrila a Metoda ďakujeme Bohu za dobro, ktoré cez týchto veľkých mužov vykonal pre našich predkov na poli viery a kultúry. Mená ohlasovateľov Krista ostali uchované a máme z nich radosť. Rovnako sa môžeme tešiť z toho, že misijné pôsobenie slovanských apoštolov našlo na našom území odozvu v životoch a rodinách neznámych mužov a žien. Nech aj v nás nachádza Božie slovo – Ježišovo evanjelium – úrodnú pôdu. Blahoželám nositeľom mien Cyril a Metod. Všetkým ostatným požehnanú júlovú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Prijmite moc
Literatúra:
SKEHAN, P. W. – DI LELLA, A. A., O. F. M., The Wisdom of Ben Sira (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXIX.
TRSTENSKÝ, F., Múdrosť, ktorá hľadá Boha (Ružomberok 2014).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.