13. Nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha (Mt 21,33-43)

israle wine small 33 Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. 35 Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. 36 Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. 37 Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu.“ 38 Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!“ 39 Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. 40 Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ 41 Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ 42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme:
„Kameň, čo stavitelia zavrhli,
stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána;
vec v našich očiach obdivuhodná“?
43 preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.  

(Mt 21,33-43)

Ak pozorne čítame dnešné podobenstvo, určite neujde našej pozornosti nerozumnosť robotníkov vo vinici: zabime dediča a jeho dedičstvo bude naše! (v.38-39) Kto to kedy videl, aby vraždou dediča sa niekto zmocnil majetku iného?? Zvlášť, keď majiteľ stále žije?! Je to šialené myslieť si, že vraždou dediča sa stanú dedičmi oni sami, vinohradníci. Čo to je za logika? Kde je tu zdravý rozum??? Pritom títo ľudia neboli hlúpi.
Majiteľ vybavil vinicu všetkým potrebným: obohnal múrom, vybudoval lis, postavil vežu. Teda šlo o hotovú fabriku na jednom mieste: vinohrad, oberačka, lisovanie, výroba vína, uskladnenie a distribúcia. Títo ľudia ju dostali do prenájmu a mali odovzdať len časť. Teda oni z nej žili. Takýto komplex aj v antike si žiada nielen odborníkov, ale aj dobrý manažment. Nešlo teda o hlúpych ľudí. Práve naopak. Ako sa mohlo teda v týchto múdrych hlavách narodiť niečo tak šialené?? Nelogické?? Poslucháči jednoznačne pochopili o čo ide. Keď príde majiteľ bez milosti potrestá a vinicu dá iným (v.41)
Ježiš hovorí toto podobenstvo ako nepriamu odpoveď na otázku veľkňazov a starších z ľudu (21, 23). Oni sa ho dopytovali na moc, autoritu, poverenie konať tak ako koná. Ježiš sa ich pýta na Jána Krstiteľa (21, 24-25a). Odkiaľ bolo jeho poslanie: z neba či od ľudí? Ale oni prepočítavajú (21,25b-26) Ak poviem z neba, povie „prečo ste neuverili?“. Ak povieme od ľudí, toho sa však báli, lebo všetci pokladali Jána za proroka. Nakoniec povedia: nevieme (21,27). Keďže špekulujú a sú neúprimní, Ježiš povie „ani ja vám nepoviem akou mocou konám takto“ (21,27b). Znovu to boli veľkňazi a starší ľudu, teda inteligentní, sveta skúsení ľudia, vzdelanci. Sú nerozumní. Lebo rozumná odpoveď by bola: vieš, konáš divy, otváraš oči slepým, chromí chodia, kadejaké stratené existencie – prostitútky, mýtnici, sociálne živly – pri tebe očividne menia životný štýl k lepšiemu. Ty sám žiješ bezúhonne… zdá sa, že si Pomazaný – Mesiáš. Ale oni špekulujú, nepoužívajú rozum.
Ján posiela svojich učeníkov s podobnou otázkou: ty si ten, čo má prísť? Alebo máme čakať iného? (Mt 11,2-3). Na úprimnú otázku, úprimná odpoveď. Povedzte mu o mojich skutkoch: slepí vidia, chromí chodia, hluchí počujú… (Mt 11, 4-5). Ján sa dozvie odpoveď zo skutkov. Ježišove zázraky boli verejné. Aj veľkňazi ich videli. Ján a jeho učeníci používali rozum, uvažovali, prehodnocovali. Veľkňazi však nie. Zostali vo svojich schémach a predstavách.
Práve preto Ježiš odpovedá podobenstvom o nerozumnosti vinohradníkov. O šialenstve, s ktorým si myslia, že dosiahnu život. Nakoniec veľkňazi vybadali, že šlo o nich (Mt 21, 45). Mysleli si totiž, že môžu obísť samotného majiteľa a jeho dediča a získať vinicu, zdroj obživy a bohatstva. Symboly plnosti života a radosti, teda nebo alebo večný život. Boli šialení, keď si mysleli, že skutočne zmysluplný život nájdu bez Boha a jeho úmyslov.

Ale toto podobenstvo neskončilo svoju výpoveď vtedy a tam. Ono stále zaznieva a kladie pred nás rovnaké zrkadlo. Si rozumný alebo hlúpy? Používaš rozum, keď sa snažíš zabezpečiť si život alebo nie? Chcieť vinicu – symbol naplneného, zmysluplného života, symbol bohatstva a úspešnosti – nie je zlá vec. Je to dobré. Nakoniec majiteľ ju prenajal. A chcel sa s jej ziskom deliť. Otázkou však zostáva, či ju nechceš dosiahnuť bez majiteľa. Obísť ho? Nájsť si svoju cestičku, v ktorej vlastne „zabiješ dediča“. Síce nie fyzicky, ale vzťahovo určite. Vylúčiť niekoho zo vzťahu, znamená zabiť ho. Nechcem s tebou nič mať, vyhýbam sa ti, lebo pre mňa si mŕtvy. A presne o toto tu ide. Zabiješ? Odvrátiš sa? Ideš po svojom a nezaujíma ťa majiteľ????

Ako konkrétne sa môže toto prejaviť? Aké sú konkrétne formy „snahy zabiť dediča“? Napríklad tým, že jednu vec vyznávam v chráme pri modlitbe a v každodennom živote robím čosi úplne iné. Nekryje sa viera so skutkami. Žiadam si odpustenie a novú šancu, ale v každodennom živote druhému človeku neprepáčim ani za nič na svete. Vyznávam, že iba poctivá práca, hlasne sa angažujem za spravodlivosť, ale v bežnom živote vezmem percentá z projektu ako „všimné“ – lebo dnes sa tak robí! Nemám problém byť polovičatý, chamtivý a myslieť iba na seba. Hovorím o kreatívnej práci pre spoločnosť, pre svoju komunitu, ale v pohode potopím toho, kto kreatívny aj naozaj je. Znemožním ho ako sa len dá. Dediča zabíjam aj vtedy, keď používam dvojaký meter. Slovom, keď žijem podľa slov Pána: tento ľud sa približuje ku mne svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje od mňa! (Iz 29,13 ). Zabíjam dediča aj vtedy, keď Boh je „iba“ jeden z mnohých bohov. Niet problém spojiť ezoteriku s Bohom Izraela: pomodlím sa, ale každodenné veci riešim za pomoci vykladania kariet. Neštítim sa používať techniky na okrádanie životnej sily iného… toto spájanie ezoterického, ba okultného tajného učenia s biblickou vierou je šialenstvo. Rovnako je šialené vodu kázať, víno piť.

Boh stvoril človeka zo zeme a stvoril ho podľa svojho obrazu. A zasa ho prinavráti do nej, ale – ako sám je mocný – vyzbrojil ho silou. Udelil mu obmedzený počet dní a veku, ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi….dal im slobodnú vôľu, reč, oči a uši, a dal mu aj srdce, aby rozmýšľal. Tak ich naplnil múdrou rozumnosťou. Stvoril v nich rozumného ducha, rozumom im naplnil srdce a naznačil im, čo je dobré a čo zlé. (Sir 17,1-3.5-6)

Je na mieste stíšenie. Trošku sa zastaviť a popremýšľať. Naozaj používam rozum, ktorý mi Boh dal? Vnímam veľkosť a prítomnosť Boha v živote toľkých ľudí a generácií, ktoré sa práve kvôli Dedičovi angažovali vo svete, pretvárali ho k lepšiemu, budovali a nemysleli len na seba? Vnímam Jeho blízkosť skrze krásu prírody, či úprimnosť detského smiechu? Alebo som aj ja nerozumný a chcem zabiť dediča????

© Róbert Jáger, 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.