20. nedeľa rok C – pohľad ekonóma

A Malian boy stops his work to watch an in-coming CV-22 Osprey carrying Malian and Senegalese troops during a target engagement exercise conducted as part of Exercise Flintlock at a training area near Bamako, Mali.  The exercise provides the U.S. SpecialV jednom okamihu na svete vládne pokoj, ale zároveň v inej časti sveta vládne nepokoj. Pokoj a nepokoj sa striedajú nielen v jednotlivých častiach sveta, ale aj v každej krajine, firme, či rodine. Človek má stále tendenciu niekoho z tohto nepokoja viniť. Hľadajú sa rôzne dôvody, prečo bojovať alebo nebojovať za svoje presvedčenie, svoju pravdu. Pri rozhodovaní je dôležité hľadať pravdu, nachádzať pravdu a konať v pravde. Ale kde tá pravda skutočne je? Kde sa nachádza? Každý z nás pozná odpovede na mnohé otázky. No otázka pravdy je veľmi jasná a zároveň aj veľmi zahalená. Zahalená je pre toho, kto ju nechce odhaliť a jasná je pre toho, kto túto pravdu hľadá. Poďme spoločne hľadať pravdu v boji, ktorý neustále vedieme. Nejde tu o boj fyzický, ale ide tu o boj za pravdu, ktorá pomáha človeku kráčať vpred. Ježiš nám v dnešnom evanjeliu jasne ukazuje, že jeho náuka prinesie rozdelenie a to častokrát aj v rodinách. A to rozdelenie spôsobuje pravda, pravda o živote, pravda o správaní sa, pravda o pohľade na problémy. Keď sa chceme pozrieť na ekonomiku, možno na ňu hľadieť z viacerých uhlov. Každý pohľad má pozitíva aj negatíva. Ako funguje ekonomika dnes v našej spoločnosti? Aké rozhodnutia sú správne a ktoré sú tie nesprávne? Otázky, ktoré si väčšina ľudí kladie, sú zamerané predovšetkým na vládu, na štát, štátne a verejné inštitúcie. Dnes väčšina ľudí je za to, aby všetky podniky boli štátne. Aký rozdiel je medzi štátnym a súkromným podnikom? Aké sú pozitíva a negatíva? „Všetkým dobre známa neefektívnosť fungovania vlády nie je iba empirickou náhodou, ktorá možno plynie z nedostatku dlhej tradície služby pre štát. Táto neefektívnosť je totiž vlastná akémukoľvek vládnemu podnikaniu a nadmerný dopyt vyvolávaný poskytovaním služieb zadarmo, či za nižšiu než trhovú cenu je jedným z mnohých dôvodov, prečo tomu tak je. Dodávanie služieb zadarmo teda nielen dotuje užívateľa služieb na úkor daňových poplatníkov, ktorí službu nespotrebovávajú, ale tiež chybne umiestňuje zdroje a spôsobuje, že nie sú dodávané služby, ktoré sú najviac požadované. To isté platí v menšej miere teda, keď je cena služby pod ich tržnú úroveň. Na slobodnom trhu sú spotrebitelia tými, ktorí diktujú oceňovanie tovarov a služieb, a zaisťujú tak najlepšie umiestnenie produktívnych zdrojov k uspokojeniu svojich potrieb. To sa pri vládnom poskytovaní služieb nedeje. Vezmeme si ešte raz príklad služby poskytovanej zadarmo. Akékoľvek získanie služby nie je spojené so zaplatením nejakej ceny, nie je možné vylúčiť hraničiace použitie tejto služby, a neexistuje teda žiadny spôsob, ako by vláda mohla, i keby chcela, umiestňovať svoje služby do najdôležitejších úžitkov a k dopytujúcim sa, ktorí sú najdychtivejší tieto služby kupovať. Všetci kupujúci, všetky úžitky, sú umelé držané na rovnakej úrovni. Výsledkom je, že najdôležitejšie úžitky budú prehliadané a vláda začne čeliť neprekonateľným alokačným problémov, ktoré nemôže vyriešiť, a to ani k svojej vlastnej spokojnosti. Vláda teda bude stáť pred problémov: Máme postaviť diaľnicu v meste A, či v meste B? Vláda nemôže nájsť žiadny racionálny spôsob, pomocou ktorého by toto rozhodnutie mohla spraviť. Nemôže pomôcť ľuďom užívajúcim diaľnicu najlepším možným spôsobom. Môže rozhodnúť iba podľa rozmaru úradníka, ktorí o veci rozhoduje, t. z. nie štátny úradník, ale verejnosť bude vykonávať „spotrebu“. Ak vláda chce urobiť to, čo je pre verejnosť najlepšie, stojí pred úlohou, ktorú nemôže splniť. Vláda môže buď zámerne poskytovať dotácie tým, že bude službu poskytovať zdarma, alebo sa môže úprimne snažiť nájsť skutočnú trhovú cenu, t. z. „fungovať na trhovom princípe“. (Rothbard, M., N. – Ekonomie státních zásahů) Fungovanie na trhovom princípe je možné iba v tom prípade, ak sú splnené všetky atribúty trhovej ekonomiky. Do úvahy prichádza aj vládne podnikanie, je však takéto vládne podnikanie možné a racionálne? „Tí, ktorí súhlasia s vládnym podnikaním môžu namietať, že vláda môže jednoducho povedať svojim úradníkom, aby sa správali, akoby sa jednalo o firmu usilujúcu o dosiahnutie zisku a všetko robili rovnakým spôsobom, ako keby išlo o súkromnú firmu. Táto teória má dve chyby. Prvá chyba je tá, že je nemožné sa na podnikanie hrať. Podnikanie znamená riskovať uloženie svojich peňazí v prospech investícií. Úradníci a politici v rolách manažérov nemajú skutočne motiváciu získavať podnikateľské skúsenosti, aby mohli skutočne reagovať na dopyt spotrebiteľov. Pri svojom rozhodovaní neriskujú vlastné peniaze. Za druhé, okrem otázky motivácie platí i to, že ani tí najlepší manažéri nemôžu fungovať ako skutoční podnikateľa. Bez ohľadu na to, v akých podmienkach sa firma pohybuje po svojom založení, samotné založenie je uskutočnené za štátne peniaze, teda prostredníctvom núteného odvodu.“ (Rothbard, M., N. – Ekonomie státních zásahů) „A ešte platí, že ak začne vláda podnikať, nutne sa vytvára pre súkromné firmy konkurenčná nevýhoda, pretože pri najmenšej časti kapitálu pre vládne podnikanie bolo získané donútením a nie poskytovaní služieb. Je jasné, že vláda so svojimi dotáciami môže, keď sa rozhodne, vytlačiť súkromnú firmu z trhu.“ (Rothbard, M., N. – Ekonomie státních zásahů) Všetky tieto a mnohé ďalšie témy sú veľmi náročné a v mnohých prípadoch sú predmetom sporov medzi členmi rodín, medzi spoločnosťou i krajinami. Pri hľadaní pravdy, je potrebné si položiť aj ďalšie otázky. Dnes nie je veľký problém získať dotáciu zo strany štátu, za splneniach istých podmienok. Je však potrebné hľadať odpovede na otázky hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti týchto dotácií. Iste, hľadanie odpovedí nie je jednoduché, ale zároveň to nie je ani nemožné. Záleží to od každého človeka. Napriek rôznym nepokojom a konfliktom sa snažme hľadať pravdu, ktorá pomôže jednotlivcom, skupinám i spoločnosti napredovať. Napredovanie sa má uskutočňovať takým spôsobom, aby sme nehľadali dôvody prečo sa nespájať, ale hľadali možnosti, ako konkrétnu situáciu riešiť. Pretože aj Ježišovou vôľou je, aby sme napredovali. A všetci veľmi dobre vieme, že klamstvom sa nenapreduje, pretože odhalené klamstvo rúca to, čo bolo budované. Napreduje sa iba pravdivým pohľadom na seba, na svet a problémy okolo seba.

© Jaroslava Kmecová, 13. 08. 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.