Odkedy ocko od nich odišiel, mali to ťažké. Nechýbalo im len jeho chlapské pohladenie, či šikovné ruky domáceho majstra, ktoré vedeli všetko opraviť; nevychádzali ani s peniazmi. Keď zaplatili nájom a všetky šeky, zostalo im sotva na jedlo. Aj to len lacnejšie, žiadne maškrty. Mamu to veľmi ponižovalo. Začala si hľadať ďalšiu robotu, hoci aj upratovanie po domoch, len aby deťom mohla kúpiť, čo treba. Zuzana to zastavila: „Nebudeš mať dve práce, my ťa potrebujeme doma,“ takto zakončila mamkine úvahy. „Maminka, nepoddáme sa, budeme ti aj s chlapcami pomáhať,“ rozhodla, keď chcela mamka protestovať. Urobila na mesiac rozpočet príjmov a výdavkov a prilepila ho na chladničku. Museli ho dodržiavať. Razom bolo všetko jednoduchšie. V tom bola po ockovi. Všetko naplánovať, vyrátať, vydeliť, vynásobiť. Mamka sa v číslach strácala, a preto bola vďačná, keď sa Zuzana chopila financovania domácnosti. A ešte za čosi jej bola vďačná. Raz, keď sa modlila, ju Zuzana vyrušila: „Mami, modlíš sa aj za ocka?“ „Modlím,“ odpovedala. „Aj ja sa modlím.“ V tom bola Zuzana po mame. „Prečo sa nemodlíme všetci spolu?“ zaťala do živého. „Bála som sa, že to nepochopíte,“ odpovedala zahanbene mama. Odvtedy si všetci každý večer kľakli a spoločne sa modlili za svojho ocka túto modlitbu: „Pane, požehnaj nášho ocka. Nepočítaj mu za zlé, že od nás odišiel. My sme pripravení na jeho návrat a veľmi túžime, aby aj on bol pripravený na stretnutie s tebou. Amen.“
© Júlia Hubeňáková, 11. 8. 2013
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.
Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.
A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.
Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.
Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Lk 12, 35-40
