Všetci, čo veríme v Krista Ježiša, sme nazvaní „živými kameňmi“ podľa výroku Písma: „Aj vy, ako živé kamene dajte sa vbudovať do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ A ako na hmotnej stavbe hľadíme mohutnejšie a pevnejšie kamene položiť ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne uložiť ťarchu celej budovy, tak musíš pochopiť, že aj zo živých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy. A kto je to položený v základoch? „Apoštoli a proroci.“ Tak vraví Pavol, keď učí: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš, náš Pán.“
Ale aby si sa, milý poslucháč, vhodnejšie pripravil na zabudovanie do tejto stavby a bol jedným z kameňov blízko základu, všimni si, že aj sám Kristus je základom budovy, ktorú tu opisujeme. Lebo apoštol Pavol hovorí: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený – a je ním Ježiš Kristus.“ Preto sú blažení tí, čo postavili duchovné a sväté budovy na tento vznešený základ.
Ale v tejto budove chrámu je potrebný aj oltár. A ja si myslím, že každý z vás, „živých kameňov“, kto je schopný aj ochotný modliť sa, a tak vo dne a v noci obetovať Bohu verejné modlitby a prinášať žertvy ďakovných slávností, patrí k tým, z ktorých si Ježiš stavia oltár.
A všimni si, akú slávu majú kamene oltára: totiž „ako zákonodarca Mojžiš rozkázal postaviť oltár z neporušených kameňov, ktorých sa železo nedotklo“. Kto sú tie neporušené kamene? Takýmito neporušenými kameňmi mohli byť svätí apoštoli, lebo všetci spoločne stavali jeden oltár tým, že boli jednomyseľní a svorní. Veď všetci o nich hovoria, že sa spolu jednomyseľne modlili a, otvoriac ústa, hovorili: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých.“
Teda tí, čo sa vedeli jednomyseľne, jedným hlasom a jedným duchom modliť, iste boli hodni a schopní spoločne vytvoriť jeden oltár, na ktorom mohol Ježiš priniesť Otcovi obetu
Vynaložme teda aj my všetky sily a hovorme jednomyseľne, zmýšľajme rovnako, nerobme nič škriepne ani pre márnu slávu, ale ostaňme jednotní a svorní; potom sa hádam budeme môcť aj my stať oltárnymi kameňmi.
Z Homílií kňaza Origena o Jozuem, Nunovom synovi
(Homilia 9, 1-2: PG 12, 871-872)
