14. nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Ez 2,2–5)

(2) Vošiel do mňa duch, postavil ma na nohy a počul som toho, ktorý ku mne hovoril. (3) Povedal mi: „Syn človeka, ja ťa posielam k Izraelovým synom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni aj ich otcovia mi boli neverní až do tohoto dňa. (4) Sú to synovia s bezočivou tvárou a zatvrdnutým srdcom. Ja ťa k nim posielam a povieš im: Toto hovorí Pán, Boh! (5) A oni, či už ťa počúvnu alebo odmietnu – lebo je to odbojný dom –, nech vedia, že bol uprostred nich prorok.“

Ez 2,2–5
Audionahrávka zamyslenia…

Je možné, aby bol celý národ bez výnimky skazený a nepáčil sa Bohu? Bol naozaj Izrael permanentne počas celých svojich dejín zlý? Všeobecná skazenosť Izraela sa spomína v spisoch viacerých prorokov a väčšinou má formu modlitby ľútosti, v ktorej zaznieva priznanie si viny. Jeremiáš v tejto súvislosti píše: „veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, my i naši otcovia od svojej mladosti až po dnešný deň“ (Jer 3,25). Podobné vyjadrenie nachádzame aj v Danielovej modlitbe: „Celý Izrael prestúpil tvoj zákon a odvrátil sa, aby nepočul tvoj hlas…“ (Dan 9,11).

V našom nedeľnom čítaní z Knihy proroka Ezechiela hovorí o hriešnosti Izraela Boh a nenecháva na ňom „jedinú nitku suchú.“ Synovia Izraela sú odbojní a vzbúrili sa proti Bohu (v. 3a). V základe obidvoch vyjadrení sa nachádza to isté hebrejské sloveso marad. V prvom prípade odhaľuje, čím je naplnené ich vnútro a v druhom pomenúva konkrétne skutky, ktoré sa udiali navonok (Allen, 39). Búriaci sa ľud uskutočnil v minulosti vzburu. No výhovorku nemá ani súčasná generácia; otcovia aj synovia boli rovnako neverní Bohu (v. 3b). Synovia (v. 4a) sú navyše drzí a tvrdohlaví (Greenberg, 64).

Katolícky preklad poukazuje na možnú slovnú hru, ktorá sa skrýva za pomenovaním odbojný národ (v. 3). V hebrejskej Biblii sa Izraelský ľud zvykne označovať výrazom am, ktorý je príznačne v jednotnom čísle, kým pre ostatné pohanské národy sa používa slovo gojím v množnom čísle. Existuje teda jeden vyvolený Boží ľud (am) a množstvo pohanských národov (gojím). V našom úryvku nie sú synovia Izraela am, ako by sa dalo čakať, ale gojím. Preto spomínaný katolícky preklad hovorí doslova o vzbúreneckých pohanoch.

Podrobná analýza stavu národa, ktorú podáva naše čítanie, má slúžiť Ezechielovi ako príprava na jeho misiu. Boh ho posiela k Izraelu a uisťuje ho, že bude náročná. Povzbudzujúce je, že napriek všetkému zlému Boh nevzdáva zápas o srdce svojho ľudu. Nový Boží ľud, ktorým je Cirkev, stojí pred rovnakou výzvou. Boh sa nám dal poznať v Ježišovi Kristovi, nesmieme teda žiť, ako keby sme ho nepoznali. Naopak, máme byť pre svet tým, čím bol Ezechiel pre starozákonný Boží ľud – hodnovernými svedkami Božej lásky a starostlivosti.

Všetkým prajem požehnanú nedeľu a pokojné leto.

V archíve našej stránky si môžete prečítať staršie zamyslenie k čítaniu z Ezechiela.

Foto: Lenka Molčányiová
Literatúra:
ALLEN, L. C., Ezekiel 1–19 (Word Biblical Commentary; Dallas 1994) XXVIII.
GREENBERG, M., Ezekiel 1–20 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXII.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.