(10) Tešte sa s Jeruzalemom, jasajte v ňom všetci, čo ho milujete, radujte sa s ním všetci, čo ste nad ním trúchlili. (11) Sajte dosýta z pŕs jeho útechy a pite s rozkošou z pŕs jeho slávy. (12) Lebo takto hovorí Pán: „Hľa, obrátim k nemu pokoj ako rieku, ako rozvodnený potok slávu národov. Budete sať, v náručí vás budú nosiť a na kolenách láskať. (13) Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším; v Jeruzaleme nájdete útechu. (14c) Až to uvidíte, zaraduje sa vám srdce a vaše kosti oživnú ako svieža tráva. Pánova ruka sa ukáže na jeho služobníkoch.“
(Iz 66,10–14c)
Izrael robí Izraelom exodus z krajiny otroctva do krajiny prisľúbení (Clifford, 846). Platilo to pri odchode z Egypta a platí to aj v prípade babylonského zajatia, na ktoré sa odvoláva prorok Izaiáš v druhej (kap. 40–55) a tretej časti spisu (kap. 56–66). Vysídlenci majú možnosť vrátiť sa domov po rokoch núteného pobytu v cudzine. Časť z nich sa rozhodne zostať v Babylone. Tí, čo odchádzajú naspäť do vlasti, nemajú automaticky vyhraté. Exodus totiž nie je v prvom rade geografická záležitosť. Ide o viac ako len o zmenu miesta.
Izrael sa musí nanovo narodiť ako Boží ľud. Boh tvorí všetko nové a týka sa to aj názorov, postojov a myšlienok ľudí. Izaiáš sa obracia s posolstvom nádeje a radosti na tých, čo sa rozhodli pre návrat a potrebujú sa vyrovnať so spoločenskou, politickou a najmä náboženskou traumou, ktorú v minulosti spôsobil pád Jeruzalema a odvedenie do Babylonu. Mesto a chrám sa obnoví – rovnako aj ľudia – a bude to hlboká premena (Dempsey, 864). Skúsenosť babylonského zajatia a nového exodu prebudí v Izraeli schopnosť správne sa pozerať na seba, na svet a na Boha.
Izaiášov opis Jeruzalema v našom úryvku vyžaruje láskavosť, blízkosť a bezpečie. Mesto tu má črty mamy, ktorá kŕmi svoje dieťa. Ženský rozmer čitateľa Písma neprekvapí, pretože v pôvodnom jazyku, ktorým je hebrejčina, sú mestá ženského rodu a predstavujú matky svojich obyvateľov. Tento gramatický prvok zachováva starobylý grécky preklad Septuaginty, kresťanský Hieronymov preklad do latinčiny, ale aj Botek v tzv. Jeruzalemskej Biblii, či Slovenský ekumenický preklad, v ktorom čítame: „Radujte sa s dcérou jeruzalemskou! Plesajte v nej všetci, čo ju milujete… aby ste mohli sať a nasýtiť sa z pŕs jej útechy, aby ste mohli čo najviac vypiť a potešiť sa z ňadra jej slávy.“ (vv. 10–11).
Cieľom Božieho slova samozrejme nie je gramatika. Ľudia majú byť k sebe navzájom ľudskí a pristupovať k druhým s pochopením. Oporou nebudú mohutné hradby, ani vojenské opevnenia, ale srdečné vzťahy. Príkladom je Boh, ktorého tvár je podľa Izaiáša ľudská; doslova materinská. Spoza mesta Jeruzalem a spoza Božieho ľudu žiari nový obraz Boha (Die Bilder, 92), ktorý utešuje tak, ako to dokáže iba mama (v. 13). Prvým utešiteľom v Písme mal byť Noe (Gn 5,29). V jeho mene (hebr. Noach) môžeme počuť ozvenu slova nacham – utešovať. Ale Izaiáš učí, že najhlbším prameňom útechy je Boh (Watts, 939).
Čerpajme útechu a osvieženie od Ježiša. A buďme tiež ľuďmi radosti, aby sa iní povzbudili pri nás. Všetkým prajem požehnanú nedeľu a celé leto.
Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra:
CLIFFORD, R. J., Second Isaiah. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).
DEMPSEY, C. J., Third Isaiah. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).
WATTS, J. D. W., Isaiah 34–66 (Word Biblical Commentary; Nashville, TN 2005) XXV.
WIDMANN, G., Die Bilder der Bibel von Sieger Köder (Ostfildern 2016).
