14. nedeľa cez rok A – pohľad psychológa

14_cezrok_A_ps (720x482)Pri čítaní nedeľného evanjelia mi moja myseľ pripomenula presnú tému, ktorou som sa pri tomto texte minulý alebo už predminulý rok zaoberal. Tou témou bol odpočinok, oddych. Spomínal som, že každý človek, tak ako je vo svojej podstate originál, tak originálne a individuálne aj trávi svoj voľný čas.  Spomínal som športovanie, prechádzky v lese, pozeranie televízie. Nedávno som ale čítal zaujímavý článok s názvom: „Chvála ničnerobenia“. Ako už aj z názvu vyplýva, bol o trávení dovolenky, alebo voľného času absolútnym nič nerobením. Najprv som bol skeptický voči tomu, čo ním chce autor povedať, ale keď som sa zamyslel, pochopil som, že keď človek chce oddychovať, keď chce nejako tráviť voľný čas, stále musí vykonávať nejakú činnosť. Pre niekoho je oddych vyrábať niečo z dreva, ale pri tejto činnosti sa tiež nadrie. Športovanie je zase fyzicky náročné a predsa pri ňom oddychujeme. Takže čo je vlastne oddych? Možno len zmena činnosti, aby sme sa odpútali od bežných povinností a starostí a robili nejakú inú činnosť, ktorá je nám príjemná. Autor spomínaného článku ale uvažuje, či niektoré činnosti, ktoré vykonávame, neslúžia iba na to, aby sme myšlienky, ktoré máme v sebe len neprehučali a neodignorovali skrze danú činnosť. Kladie si otázku, kedy a ako často je človek vlastne sám so sebou – so svojimi myšlienkami!? Preto chváli ničnerobenie ako čas kedy ležíme, napríklad niekde pri mori, a načúvame práve myšlienkam, ktoré sa nám tisnú do vedomia. Chcú nám azda niečo povedať, alebo nám ukazujú, čo je pre nás dôležité, v čom si urobiť poriadok? Každý to má inak. Každý si potrebuje raz za čas upratať v myšlienkach. Nájsť odpovede na otázky, ktoré si počas života pýtajú odpovede.
Ježiš v evanjeliu hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Ak by som mal pokračovať v začatej úvahe o uprataní si v myšlienkach a hľadaní odpovedí na otázky, môžeme my, veriaci, pri tom upratovaní poprosiť Boha tiež o také odpovede na naše otázky. Kam smerujem? Ako sa mám rozhodnúť? Čo ak práve cez tieto naše myšlienky sa nám snaží Boh niečo naznačiť? Stále mám v pamäti myšlienku, ktorú aj veľakrát v týchto úvahách spomínam. Myšlienku, ktorú vyslovil pred rokmi kňaz pôsobiaci v mojej rodnej farnosti. Týkala sa snov. Týkala sa aj dnešného sveta plného technických výdobytkov a sveta bez času na zastavenie sa. Parafrázovane znela asi takto: Čo ak sú sny v dnešnej dobe plnej hluku a rýchlosti jediným možným spôsobom, cez ktorý sa nám Boh dokáže prihovárať? Nemôže to byť takto aj s našimi myšlienkami? Nechám na posúdenie každého z vás. Na záver, ak uvidíte na pláži niekoho len tak 3 dni vylihovať, nehaňte ho, možno chce byť sám so svojimi myšlienkami. Pekný začiatok leta želám.
Mgr. Peter Chomjak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.