„Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy!“(Mt 22, 12-13)
14 ročný chlapec Miško Magone, žiak Don Bosca, bol živý, nadaný a všade prvý – ozajstný generál chlapcov. Keď raz boli na výlete a chlapci už zaspali, Don Bosco sa ešte modlil. Zrazu počul z dvora plač. Nahol sa z obloka a videl, že tam stojí Miško, pozerá sa na nebo a čosi hovorí. Pribehol k nemu a spýtal sa: „Je ti zle?“ Miško začal plakať ešte usedavejšie a hovoril: „Pozerám sa na mesiac a som dojatý. Veď už toľko rokov presne vychádza a svieti nám po nociach a nikdy sa nespriečil proti Božím príkazom. Kým ja, taký nepatrný a ešte k tomu obdarený rozumom, miesto toho, aby som bol dobrému Bohu verný, toľko ráz som ho neposlúchol…“ Miško ľutoval, že hriechom poškvrnil to krásne rúcho posväcujúcej milosti.
ivan molčányi – Zdroj: http://www.trojica.sk/kazne/a_01_02/cr/28_cr.html
