O tej noci naši otcovia už vopred vedeli, aby s istotou poznali, akým prísľubom uverili, a boli dobrej mysle. Tvoj ľud očakával záchranu spravodlivých a záhubu nepriateľov. Lebo keď si trestal protivníkov, nás si povolal k sebe a oslávil. Veď spravodliví synovia dobrých v skrytosti priniesli svoju obetu a jednomyseľne prijali Boží zákon, že svätí majú rovnako znášať dobrý i zlý údel, a vopred zaspievali chválospevy otcov.
(Múd 18, 6-9)
Veľká noc je centrálnou udalosťou Izraelských dejín. Práve na „túto noc“ sa spätne pozerá naše starozákonné čítanie. Je z tretej časti Knihy múdrosti, v ktorej sa ospevuje pôsobenie múdrosti pri vyslobodení Izraelitov z Egypta. Bližší kontext predstavuje smrť egyptských prvorodených. Táto egyptská rana tu korešponduje s rozkazom zabíjať hebrejských chlapcov (Ex 1,22) a s utopením celého faraónovho vojska (Ex 14,28).
Izraeliti už vopred (keď v skrytosti vo svojich domoch obetovali veľkonočného baránka) zaspievali chválospev. Pravdepodobne je to narážka na tzv. Hallel (Ž 133-118), ktorý sa neskôr spieval počas slávenia Paschy. Zaujímavé je, že Kniha múdrosti je najmladším spisom Starého zákona (r. 80-30 pred Kristom). Jej autor sa vracia k udalostiam, ktoré sa odohrali veľmi dávno, no stále vplývajú na život veriacich a preto je vhodné sláviť ich. Aj my kresťania oslavujeme každú nedeľu Veľkú noc Ježišovho zmŕtvychvstania. Je to síce dávna udalosť, no zapojením sa do jej slávenia aj dnes skusujeme Božie zachraňujúce konanie.
© Jozef Kohut, 24.8.2013
