(12) Amaziáš, kňaz v Beteli, povedal Amosovi: „Choď, jasnovidec, bež do judejskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj! (13) V Beteli už neprorokuj, lebo tu je kráľova svätyňa a chrám kráľovstva.“ (14) Amos odpovedal Amaziášovi: „Nie som prorok ani žiak proroka; ja som pastier a pestovateľ poľných fíg. (15) No Pán ma vzal od stáda a povedal mi: ‚Choď, prorokuj môjmu ľudu, Izraelu!‘“
Am 7,12–15
Amaziáš a Amos, ktorí vystupujú v nedeľnom starozákonnom čítaní, sú predstavitelia dvoch odlišných až protichodných svetov (Varšo, 527). V Amaziášovom svete určuje pravidlá politika a ekonomika. Má tu síce miesto aj náboženstvo, ale len ako prostriedok na dosahovanie mocenských cieľov. Preto keď sa Amaziáš obracia na Amosa a posiela ho jesť chlieb a prorokovať mimo Betelu (vv. 12–13), ako keby hovoril: „Viem, že chceš prorokovať v Beteli, lebo tu si môžeš zarobiť viac ako kdesi v Júdsku, ale takto to u nás nefunguje. Choď si zarábať na živobytie inam.“ Zo strany Amaziáša ide o úplné nepochopenie Amosovho konania.
Spojenie prorockej úlohy s príslušnou odmenou nie je Biblii úplne cudzie. Minimálne v chápaní ľudí bolo bežné priniesť prorokovi nejakú províziu. Keď Šaul hľadal stratené oslice svojho otca, jeho sluha mu navrhol opýtať sa na nich Božieho muža. A Šaul na to vravel: „Ak pôjdeme, čože vezmeme tomu mužovi? Chlieb sa nám minul z kapsí a nemáme dar, ktorý by sme dali Božiemu mužovi.“ (1 Sam 9,7). Podobne kráľ Jeroboam posiela svoju manželku, aby sa opýtala proroka Ahiáša, čo bude s ich chorým synom a dáva jej presný zoznam toho, čo si má zobrať so sebou: „Vezmi so sebou desať chlebov, koláče a hrniec medu a choď k nemu, on ti oznámi, čo bude s chlapcom.“ (1 Kr 14,3).
Boží proroci nikdy nevyžadujú za proroctvo poplatok (Paul, 242). Nie sú to žiadni predavači na trhovisku, ktorí ponúkajú okoloidúcim svoj produkt. V ich svete, ktorého súčasťou je aj Amos, pochádza prorocký výrok od Boha; je to „iniciatíva zhora“. V tomto duchu Amos odpovedá Amaziášovi a zdôrazňuje, že prorokovať ho poslal Pán/Jahve (v. 15) a teda obmedzovať ho nemôže ani správca kráľovskej svätyne. Amos si za prorockú službu nenárokuje žiaden príjem a poukazuje na to, že pôvodne bol pastierom a pestovateľom poľných fíg (v. 14). Mal obyčajné skromné zamestnanie, kým Boh nedal jeho životu nové smerovanie.
Amosovo poslanie predsa len súvisí aj s jeho doterajším povolaním. Úlohou pastiera je dbať o stádo, aby sa mu darilo a aby vzrastalo. Práca pestovateľa poľných fíg (v. 14) podľa všetkého zahŕňala narezávanie figových plodov. Vďaka tomuto odbornému zásahu ich nenapadli škodcovia, neskazili sa na strome skôr ako dozreli, a stali sa vhodnými na konzumáciu (Paul, 248). Amos je živým svedkom Boha, ktorý sa s láskou stará o svoj ľud (v. 15); stráži ho ako pastier a zasahuje v jeho prospech, aby mu neublížilo žiadne zlo. Toto je Boží svet; jeho kráľovstvo, do ktorého nás prenáša krst a viera v Ježiša Krista. Dbajme o svoju vieru a vzťah s Bohom aj v týchto letných dňoch.
Všetkým prajem požehnanú júlovú nedeľu.
Staršie zamyslenie k čítaniu z Amosa nájdete tu.
Foto: Lenka Molčányiová.
Literatúra:
PAUL, S. M. – CROSS, F. M., Amos (Hermeneia—a Critical and Historical Commentary on the Bible; Minneapolis, MN 1991).
VARŠO, M., Ozeáš, Joel, Amos (Kežmarok 2015).
