Amaziáš, kňaz v Beteli, povedal Amosovi: „Choď, jasnovidec, bež do judejskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj! V Beteli už neprorokuj, lebo tu je kráľova svätyňa a chrám kráľovstva.“ Amos odpovedal Amaziášovi: „Nie som prorok ani žiak proroka; ja som pastier a pestovateľ poľných fíg. No Pán ma vzal od stáda a povedal mi: ‚Choď, prorokuj môjmu ľudu, Izraelu!‘“
(Am 7, 12-15)
Na úvod je potrebné povedať, že našej perikope predchádza obvinenie Amosa zo sprisahania proti kráľovi Jeroboamovi.
Samotné nedeľné čítanie zachytáva unikátny rozhovor Amaziáša a Amosa v Beteli. Amaziáš je jediný človek, okrem Amosa, ktorý v celom spise vystupuje a niečo hovorí. Je to kňaz „profesionál“, lojálny svojmu chlebodarcovi Jeroboamovi, a nechce dovoliť, aby niekto, v tomto prípade Amos, len tak v Beteli prorokoval a ešte k tomu v neprospech kráľa a krajiny.
Betel (z hebr. dom Boží) sa, podobne ako iná starozákonná biblická lokalita Fanuel, spája s postavou patriarchu Jakuba (Gn 28; Gn 32). V Knihe proroka Amosa je Betel súčasťou Severného kráľovstva. Podľa 1Kr 12 tam kráľ Jeroboam umiestil zlaté teľa a, z mocensko-politických dôvodov, vytvoril miesto na prinášanie obiet, aby ľudia viac nechodili do chrámu v Jeruzaleme.
Túto skutočnosť kritizuje Amos a predpovedá nešťastie, čo je typickým znakom pravého proroka v Starom zákone. Amaziáš to nechápe, preto posiela Amosa prorokovať domov do Júdska. Problém je v tom, že Amos nie je prorok „profesionál“, prorokovaniu sa neučil v žiadnej škole, ani ho neprebral ako rodinnú firmu. On nehovorí to, čo chcú počuť, ale to, čo počul. Amaziáš mu hovorí „Choď!“, ale jemu zaznelo božie „Choď!“
Amaziášovo nechápanie udalostí ešte zvýrazňujú jeho vlastné slová. Vyháňa Amosa z Betelu (Bet el – hebr. dom Boží) a vyhasuje, že je to chrám, resp. dom kráľovstva (hebr. Bet mamlakah). Boží prorok nesmie hovoriť Božie slová v Božom dome. Napriek všetkému negatívnemu sa Božie slovo nedá spútať, ani zastaviť, lebo trvá naveky. (Ž 119,89; 1Pt 1,25)
© Jozef Kohut, 8.7.2015
(foto: Anna Macková)
