16. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Gn 18,1–10a)

(1) Abrahámovi sa zjavil Pán pri duboch Mambreho, keď sedel za najväčšej horúčavy dňa pri vchode do svojho stanu. (2) Keď zdvihol oči, zbadal neďaleko stáť troch mužov. Len čo ich zazrel, utekal im od vchodu do stanu v ústrety, poklonil sa až po zem (3) a povedal: „Pane, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka. (4) Prinesú trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. (5) Donesiem kúsok chleba a posilníte sa; potom môžete ísť ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“ (6) Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies tri miery múky a napeč podplamenníky!“ (7) Sám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. (8) Potom vzal maslo, mlieko a pripravené teľa a predložil im to. Sám stál pri nich pod stromom; a oni jedli. (9) Potom sa ho pýtali: „Kde je tvoja žena Sára?“ On odpovedal: „Tu, v stane.“ (10a) A Pán mu povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“

(Gn 18,1–10a)

Scéna z Knihy Genezis sa začína poznámkou o poludňajšej horúčave. Je to čas, keď sa nič nerobí. Treba ju prečkať podľa možnosti niekde v tieni ukrytý pred páliacim slnkom. V našom príbehu sú tým príhodným miestom duby Mambreho. Poslucháč Písma pri tomto názve hneď zbystrí pozornosť a spomenie si na predchádzajúce rozprávanie, ktoré lokalizuje duby Mambreho do mesta Hebron (Gn 13,18). Abrahám si teda rozložil stan v Júdskych horách západne od Mŕtveho mora. Kvôli názornosti uveďme, že archeológovia tu odkryli priestor, kde sa nachádzal strom, oltár a studňa (Dubovský, 352).

Abrahám sa v nehostinnom poludňajšom čase zdržiava na príhodnom mieste v „horskej oáze“. Kvitnúci život, ktorý reprezentujú stromy (a studňa s vodou), naráža na ochromujúcu páľavu. Vonkajšia atmosféra má aj svoju vnútornú paralelu; Abrahám a Sára sú starí a bezdetní. Ale tým sa príbeh zďaleka nekončí. Práve naopak; prvok života vstupuje do rozprávania prostredníctvom troch mužských postáv, pre ktoré nie je problém ani spomínaná poludňajšia horúčava. Čitateľ od začiatku vie, že to prichádza Boh. A na konci sa ukáže jeho plán – priniesť Abrahámovi a Sáre do ich manželstva závan nového života. Abrahám a Sára majú Božiu prítomnosť a jeho zámer ešte len objaviť.

Praotec Izraela sa napriek nepriaznivým vonkajším okolnostiam správa k mužom, ktorí prišli, veľmi pohostinne. Neváha vyjsť z príjemného chládku, aby pozval troch neznámych hostí k sebe. Na chlapa rozpráva dosť veľa, ale nehovorí do vetra, možno len s prehnanou skromnosťou. O to stručnejšie odpovedajú cudzinci: „Urob, ako vravíš!“ (v. 5). A poludňajšia siesta sa razom mení na veľkolepú hostinu. Bez toho, aby si to Abrahám vôbec uvedomil, organizuje už vopred „krstiny“ pre syna, ktorého život sa ani nezačal, pretože ešte len bude oznámený.

Aj my môžeme zakusovať vo svojom živote vonkajšiu alebo vnútornú horúčavu rôzneho druhu. Niekedy treba zostať jednoducho v tieni, inokedy je paradoxne potrebné vstať a horúčave čeliť. Spolu s Abrahámom sa učíme prijímať a spoznávať toho, kto prichádza v akejkoľvek páľave s posolstvom života. Pestujme v sebe vieru, nádej a lásku. A nech nás chráni dobrota Otca, Syna a Ducha Svätého. Všetkým prajem požehnanú nedeľu.

Foto: Lenka Molčányiová.
Literatúra: DUBOVSKÝ, P., Genezis (Trnava 2008).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.