(20) Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. (21) Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ (22) Muži sa odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám stále ešte stál pred Pánom. (23) Pristúpil bližšie a povedal: „Chceš naozaj zahubiť spravodlivého s bezbožným? (24) A keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? (25) Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také: spravodlivého usmrtiť s bezbožným. Spravodlivý by bol na tom rovnako ako bezbožný. To nech je ďaleko od teba. Vari ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“ (26) Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému mestu.“ (27) Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. (28) Čo ak bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat? Zničíš kvôli piatim celé mesto?“ „Nezničím,“ odpovedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ (29) Abrahám mu znova povedal: „A čo ak sa ich tam nájde len štyridsať?“ Odpovedal: „Kvôli štyridsiatim ich nezničím.“ (30) „Nehnevaj sa, prosím, Pán môj,“ pokračoval ďalej, „že ešte hovorím: A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ (31) Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom: Čo ak sa ich tam nájde dvadsať?“ Pán odpovedal: „Nezahubím ich kvôli dvadsiatim.“ (32) „Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím: A čo ak sa ich tam nájde len desať?“ Odpovedal: „Kvôli desiatim ich nezahubím.“
(Gn 18,20–32)
Biblický príbeh o zničení Sodomy a Gomory má zaujímavú predohru. Keď sa cesty Abraháma a jeho synovca Lóta rozchádzajú, Lót sa rozhodne usadiť práve v oblasti spomínaných miest, lebo okolitá krajina má také množstvo vlahy, že pripomína rajskú záhradu (Gn 13,10). Ale raj nebol rajom iba vďaka svojej polohe, klimatickým podmienkam či vodným zdrojom. Charakter mu dával Boží poriadok a harmonické vzťahy človeka s Bohom a s prírodou. Lót síce vidí úrodnú zem, no svätopisec poznamenáva, že Sodomčania boli veľmi zlí a hrešili proti Pánovi (Gn 13,13).
Náš nedeľný úryvok nadväzuje na skoršie tvrdenie o zlobe obyvateľov Sodomy a spomína veľkú žalobu a veľmi ťažký hriech Sodomy a Gomory (v. 20). Napriek opakovanému konštatovaniu hriešnosti, nie je presne pomenované, o aký hriech ide. Morálna vina je jasne prítomná (Dubovský, 432), ale neklasifikovaná. Možno keby sa hneď v úvode povedalo, v čom spočíva hriech týchto ľudí, povedali by sme si, že nás sa to netýka. Mlčaním však vzniká isté napätie, ktoré viac vťahuje čitateľov do deja a zároveň udržiava ich pozornosť.
Skôr než veci naberú rýchly spád a hriešne mestá s takmer všetkými ich obyvateľmi sú zničené, Abrahám sa prihovára u Boha za ich záchranu. Neprosí len za spravodlivých, ale kvôli spravodlivým prosí, aby boli ušetrení všetci, teda aj tí hriešni. Abrahám hovorí s Bohom, ale nie je to len také bežné rozprávanie sa. Spôsob Abrahámovej komunikácie je veľmi nezvyčajný; neoznamuje obyčajné informácie, ale chce Boha prehovoriť, ovplyvniť jeho postoj, nalieha naňho (Heller, 125). Abrahám sa snaží dosiahnuť, aby Boh konal v prospech ľudí.
Spravidla je to naopak; Boh chce, aby sme sa zmenili my; aby sme mysleli, hovorili a konali správne. Abrahám žiada takúto zmenu od Boha. To je veľmi odvážny prístup človeka k Bohu – chcieť, aby sa v niečom zmenil, akoby sa doteraz mýlil alebo robil zle. Pritom ide o príklad modlitby, ktorou sa odkrýva Božia trpezlivosť a súcit (Smith, 224). Abrahám uznáva svoju pominuteľnosť: „som len prach a popol“ (v. 27). A my už z úvodu Písma vieme, že Boh rád pracuje s prachom a dokáže s ním veľké veci (Gn 2,7).
Nech uvedomenie si vlastnej krehkosti vytvára v našom živote priestor pre dary, ktoré prichádzajú od Boha (Stezka, 246). Všetkým prajem požehnanú nedeľu.
Foto: sr. Noemi.
Literatúra:
DUBOVSKÝ, P., Genezis (Trnava 2008).
HELLER, J., Hlubinné vrty. Rozbory biblických statí a pojmů (Praha 2008).
HELLER, J., Stezka ve skalách (Praha 2006).
SMITH, M. S., Genesis. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).
