18. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Kaz 1,2; 2,21–23)

(1,2) „Márnosť nad márnosť,“ hovorí Kazateľ, „márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.“ (2,21) Lebo niekto sa múdro, zručne a usilovne namáha a svoj podiel dá človekovi, ktorý nepracoval. A to je teda márnosť a veľké zlo. (22) Veď čo bude mať človek zo všetkej svojej námahy a trápenia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? (23) Všetky jeho dni sú bolesťou a jeho zamestnanie trápením; jeho srdce si ani v noci neodpočinie. A to je tiež márnosť.

(Kaz 1,2; 2,21–23)

Jeden z najznámejších príbehov Knihy Genezis hovorí o stavaní Babylonskej veže. Veža mala byť podľa plánov taká vysoká, že by dosiahla až do neba (Gn 11,4). Avšak dosiahnuť nebo vlastnými silami nie je možné. Nech by boli jeho túžby a snahy hocijako veľké, človek si nedokáže nebo sprivatizovať, ani skonštruovať, preto aj úsilie staviteľov z prvých stránok Svätého písma nie je úspešné.

Keď Kazateľ v známom refréne, ktorý obopína celý jeho spis, volá „všetko je márnosť“ (Kaz 1,2; 12,8), chce tým zdôrazniť pominuteľnosť, nestálosť a ohraničenosť všetkého, vrátane ľudského života. Dôležitou úlohou je spoznať a prijať svoju ohraničenosť a pominuteľnosť. Presne tento význam sa nachádza za hebrejským výrazom hebel, ktorý prekladáme slovom márnosť. Hebel označuje dych, vánok alebo paru, ktoré sú chvíľu tu a zrazu ich niet.

Kazateľ koriguje tradičný pohľad a učí, že ani múdrosť automaticky nezaručuje šťastie, lebo život je omnoho komplikovanejší, ako sa zdá (Murphy, lxiii). Zároveň rozbíja falošné predstavy, ktoré vedú k nesprávnym životným postojom. Ani zďaleka nie sme pánmi sveta. Jedine Boh má všetko vo svojich rukách (Seow, 50).

K myšlienke márnosti/pominuteľnosti sa neskôr vracia Pavol v Liste Rimanom, keď konštatuje, že „stvorenie bolo podrobené márnosti“ (Rim 8,20), no existuje opodstatnená nádej, že otroctvo skazy sa predsa len zmení na slobodu a slávu Božích detí (Rim 8,21). A to je veľmi dobrá správa pre každého z nás.

Dnes jasne vnímame, že život je zložitý a rýchle riešenia a lacné návody pomáhajú len veľmi málo, ak vôbec. Kazateľ nás povzbudzuje prijať svoju pominuteľnosť a obmedzenia, pretože len tak vznikne priestor, v ktorom môže rásť to, čo je nepominuteľné – láska ako ovocie Ježišovej obety na kríži a jeho zmŕtvychvstania.

Všetkým požehnanú nedeľu a začiatok ďalšieho letného mesiaca.

Foto: sr. Noemi.
Literatúra:
MURPHY, R., Ecclesiastes (Word Biblical Commentary; Dallas 1992) 23A.
SEOW, C. L., Ecclesiastes (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 18C.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.