17. nedeľa v roku B – slovo k prvému čítaniu (2Kr 4,42–44)

42 Nejaký muž prišiel z Baal-Šališa a priniesol Božiemu mužovi Elizeovi chlieb z prvotín; dvadsať jačmenných chlebíkov a čerstvé zrno v kapse. Elizeus povedal sluhovi: „Daj to ľuďom jesť!“ 43 Ale on mu odpovedal: „Ako mám toto dať stovke chlapov?“ Elizeus povedal: „Daj to ľuďom jesť. Lebo toto hovorí Pán: ‚Najedia sa a ešte zvýši.‘“ 44 A tak im to predložil. I najedli sa a ešte zvýšilo, ako povedal Pán.
(2Kr 4,42–44)

Elizeus (a tiež Eliáš) je prorok činu, na rozdiel od prorokov slova. V našej terminológii sa skôr rozlišujú proroci spisovatelia a proroci bez spisov (prof. Heriban). Aj v dnešnej perikope uvidíme, že sa prorok vyjadruje veľmi stručne. Krátku epizódu o zázračnom nasýtení stovky mužov je potrebné čítať v súvislostiach. Cyklus rozprávaní o Eliášovi a Elizeovi sa začína zmienkou o suchu (1Kr 17). V krajine je hlad (2Kr 4,38), a ten ohrozuje život človeka. V predchádzajúcich riadkoch (4,38–41) sme mohli čítať o tom, ako Elizeus ukazuje, že Boh dáva život aj tam, kde my vidíme iba smrť.

Prvá vec, ktorú si môžeme všimnúť je to, že niekto prináša chlieb z prvotín. Prvotiny úrody sa ako poďakovanie mali doniesť kňazovi do chrámu. Tu sa predkladajú prorokovi. Biblisti sa domnievajú, že spomínaný človek koná správne, pretože v Severnom kráľovstve, kde sa tento príbeh odohráva, neplnili úlohu strážcov živej viery nepravoverné svätyne v Beteli a Dane, ale Pánovi proroci. Prorok tak vstupuje do úlohy kňaza. (porov. Heller, Obtížné oddíly Předních proroků, s. 348).

Dvadsať chlebov, či skôr chlebíkov, ako to uvádza znenie nášho lekcionára, dokáže nasýtiť sto mužov. To je jeden zázrak. Ďalší zázrak spočíva v tom, že sa po jedle ešte zvýši. Všetko sa totiž deje podľa Pánovho slova. Poslušnosť Božiemu slovu umožňuje nasýtenie, t. j. zachovanie, záchranu života, a dokonca spôsobuje aj nadbytok. Niečo z toho vnímame aj v Dt 8,3: „…aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst.“ Na tieto biblické slová sa odvoláva aj Ježiš, keď je pokúšaný.

Keď sa zameriame na dve hlavné postavy, môžeme vidieť zázrak nasýtenia a nadbytku ešte z inej perspektívy. Muž s chlebmi prichádza z Baal-Šališa. Toto prostredie je pohanské. Zo svojho mála dáva. A teda cudzinci – pohania – môžu byť poslušnejší Bohu ako domáci. Muž boží – Elizeus – je pravým Božím mužom. Darované si nenecháva pre seba, ale hneď to dáva hladným ľuďom. Boh nepotrebuje náš chlieb, on sám nám ho dáva. Ale my potrebujeme jeho požehnanie. Môžeme si ho vyprosovať v modlitbe a otvárať sa mu podľa príkladu obidvoch mužov z čítania. Zavŕšením tejto línie je Ježiš Kristus, ktorý nám dáva s láskou seba.

Jozef Kohut 29. 7. 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.