19. Nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha (Lk 6,31-38)

faces_catacombs31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32 Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! 37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. 38 Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Lk 6,31-38)

Ježišova prvá veta – ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im (v. 31) – je známa ako zlaté pravidlo. Ježiš nevytvoril nič nové, toto pravidlo bolo známe aj mimo židovstva. Je blízke aj nám samým. Správať sa tak ako chcem, aby sa iný správal ku mne.
Bežne zažívame tento princíp, keď nám chce ktosi čosi ponúknuť na predaj alebo nahovoriť na nejaký biznis. Ak vás niekto o niečo prosí, správa sa milo, lebo chce, aby ste milo reagovali aj vy. Keď mám istý cieľ, rovnako volím ústretovosť, ochotu prijať aj kompromis. Poznáme to všetci veľmi dobre. Nič nové pod slnkom.
A predsa je tu čosi nové. Hneď nasledujúca veta narúša naše vlastné predstavy. Ak milujete tých, čo vás milujú…ak dobre robíte tým, čo vám dobre robia…..ak požičiavate…lebo dúfate to dostať späť... týmto vysvetlením Ježiš odhaľuje a zároveň rúca „naše“ zlaté pravidlo: niečo za niečo. Prichádza mi na um trefný vtip. Niekde v Spojených štátoch na strednej učiteľka povie: Dnes budeme hovoriť o jednej z najväčších osobností ľudských dejín. Zmenila myslenie ľudí, chod dejín, vďačíme jej za mnohé slobody a práva, ktorými sa pýšime…kto uhádne o koho ide, dostane 500 dolárov. Žiaci začínajú hádať o stošesť: Washington – nie, znie odpoveď. Lincoln, Lenin, Martin Luther King, Gorbačov…. nie, nie, nie… znie odpoveď učiteľky. Tu sa zozadu prihlási malý Šmuel a vraví: Ježiš Nazaretský. Správne – vraví učiteľka úplne prekvapená. Keď mu vypláca „honorár“ hovorí: Šmuel, si žid, tvoj otec je rabín. Ako je to možné, že ty verejne priznáš, že Ježiš je najväčšia osobnosť dejín? Malý Šmuel sa zasmeje a huncútsky odpovedá: No, pani učiteľka, povedzme si to na rovinu: Je to Mojžiš. Ale biznis je biznis!!!!!!!!! Kdesi tu končí naše zlaté pravidlo. Ježiš odhaľuje našu ľudskú vypočítavosť a zištnosť. V podstate ide o veľmi selektívny prístup. Vychádzame v ústrety tým, ktorých považujeme za niekoho alebo očakávame nejaký ten zisk, už nech má akúkoľvek formu. Zvyšok ignorujeme a sme ochotní ich aj obetovať, lebo moje plány sú iné.
Niekto by si mohol povedať: načo tak preháňať, načo taký fanatizmus – je to normálne, dnes sa tak žije a ináč sa nedá. Lenže princíp „biznis je biznis“ nám priniesol okrem iného úplne zničené poľnohospodárstvo, tunelovanie kadečoho, bianco zmenky… Neprajnosť voči tým, ktorí nečakajú kým sa niekde niekomu ráči dokončiť diaľnicu a pustí sa do budovania priemyselného parku – lebo ľudia predsa potrebujú prácu a musia z čohosi žiť. Silné reči o národe a lokal patriotizme a v praxi zapredanie národa kade komu, lebo viete to nie my, to Brussel. Akoby tí nami volení a z našich daní financovaní nemohli otvoriť ústa a presadzovať úplne normálne veci. Veď čo, pomlčíme a bude z toho biznis. Brussel sa predsa vie odmeniť. Cez totálne odignorovanie vôle národa – napríklad aj pochodom za život – až do našich každodenných drobností ako napr. neobslúžia vás hneď v reštaurácii, lebo do tejto sa chodí noblesne a nie v džínsach, bielej košeli a menčestrovom saku a už vonkoncom nie s deťmi. Tak a počkáte si fest, aby ste pochopli, že vy sem nepatríte. Princíp biznis je biznis, alebo robme dobre tým, od ktorých to čakáme späť aj s úrokom, vidno všade. Ešte aj pri podaní ruky. A tak pekne zahadzujeme pravdu, spravodlivosť, čestnosť, zásadovosť. Meníme pohľady a postoje, lebo biznis je veru biznis. A potom sa čudujeme, že sa nám dýcha v tejto spoločnosti akosi ťažšie.
Presne toto odhalil Ježiš a stále odhaľuje. Zároveň nám ukazuje ako sa to v skutočnosti robiť má. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte!…Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ Ježišova motivácia – a v tomto je jeho novum – spočíva v pripodobnení sa Najvyššiemu, ktorý je dobrý voči všetkým, aj voči nevďačím: budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Tak bude vaša odmena veľká . Na jednej strane nás tieto slová môžu zahanbiť, že nie sme takí. Ale toto je len jedna stránka mince. Tá druhá je, že nás Ježiš chce posunúť. K lepšiemu. Ukazuje pravzor zlatého pravidla: Otec, ktorý je milosrdný voči všetkým (v.36). Voči všetkým máme byť dobrí, pomáhať, dvíhať. Slovom, nerobiť rozdiel. Takto môžeme zažiť veľkú odmenu. Už tu.
Táto význa pripomína dejinnú skúsenosť Izraela: Potom Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, pomalý do hnevu a veľmi milosrdný a verný. (Ex 34,6). Lebo Pán, tvoj Boh, je milosrdný Boh; neopustí ťa a nezahubí, a nezabudne na zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom. (Dt 4,31). Presne v strede Mojžišovho zákona – Tóry, 5 kníh Mojžišových – sa nachádza výzva: buďte svätí, lebo ja Pán, váš Boh, som svätý. (Lev 19,2 porov. Dt 18,13). Ježiš vysvetľuje čo znamená svätosť: milosrdenstvo. A chápe, že my všetci máme čo robiť, aby sme sa k tomuto ideálu priblížili. Preto svoju výzvu formuluje: stávajte sa milosrdnými, ako je milosrdný váš Otec! Takto sami môžeme vnímať Ježišovo milosrdenstvo. Dáva nám šancu každý deň skúšať to nanovo a nanovo. Nie je to jednorazový súd: buď alebo! Nie je to iba pre silákov. Je to pre všetkých. Ako otec, ktorý povzbudzuje svoje dieťa, aby sa pokúšalo znovu a znovu urobiť to, čo sa mu hneď nepodarilo. Vychováva ho, pomáha rásť a dospievať.
Takže zlaté pravidlo žité ako ho ukazuje Ježiš robí nás podobnými Bohu. Budeme sa volať synmi Najvyššieho. A jeho hneď druhý atribút, vlastnosť, je život. YAHWEH znamená ten, čo žije. Ten, čo je plný života. A toto je tá veľká odmena. Zakúsiť život, ktorý žije sám Pán. Stačí začať. Hneď teraz. Odvahu!!!

róbert jáger, 2013

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.