V nedeľnom evanjeliu počúvame podobenstvo o Lazárovi a boháčovi. Lazár sa mal zle na zemi a v nebi sa radoval a boháč práve naopak: počas života na tejto zemi hodoval, oslavoval a po smrti sa ocitol v pekle. Tomuto úryvku by sa dalo venovať vo viacerých rovinách. Ja si dnes vyberiem tému odkladania vecí do budúcna. Reč bude o tzv. prokrastinácii.
Prokrastinácia je dobrovoľné pozdržanie zamýšľaného priebehu činnosti navzdory očakávaniu, že odklad nepovedie ku zvýšeniu prospešnosti jedinca. Tento jav je chápaný ako výlučne negatívny fenomén zahrňujúci charakteristiky psychickej bolesti alebo iracionality. Jednoduchšie povedané, je to večné odkladanie vecí – urobím to zajtra… až sa stane, že človek sa dostáva do časového tlaku. Výskumy naznačujú, že dôvody, prečo ľudia iracionálne odkladajú úlohy, môžu byť rôzne, môžu byť obklopení ľahko dostupnými pokušeniami alebo môžu byť nadmerne impulzívni. Samotná úloha sa im môže zdať príliš nebezpečná alebo v nich vyvoláva averziu. Každá z týchto možností vyžaduje rozdielne reagovanie na danú situáciu a odlišnú copingovú stratégiu.
Prečo práve táto téma? Aj medzi nami žijú ľudia, ktorí odkladajú nejaké úlohy na iný čas. Existujú medzi nami ľudia – a je ich čoraz viac, ktorí odkladajú aj vzťah k Bohu na iný čas. Ja sa teraz modliť nepotrebujem, keď budem starý zoberiem si modlitebnú knižku a budem chodiť do kostola, ale teraz nemám čas. Takéto uvažovanie nás môže ľahko dostať na cestu boháča z dnešného evanjelia. Ak budeme pred Bohom uprednostňovať iné veci a spoliehať sa, že to dobehneme v starobe, môže sa ľahko stať, že budeme povolaní odísť z tohto sveta skôr, ako to máme práve my v pláne. Preto „neodpratávajme“ Boha do budúcnosti, ale budujme si s Ním vzťah už teraz od prítomnosti, aby sme neskôr po smrti dostali presne takú odmenu ako aj Lazár.
Mgr. Peter Chomjak
