Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik čo ako by chcel nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“
Lk 16,19-31
Hlavný problém boháča v podobenstve nie je prepychové hodovanie, ani obliekanie sa do purpuru a kmentu. Purpur bola jedna z najdrahších látok, vyrábala sa zafarbením z ťažko dostupných morských lastúr, a preto bola jej cena veľmi vysoká. Boháč zaodiaty do luxusnej látky nie je v podobenstve kritizovaný a odsúdený za to, ako bol oblečený, ale preto, lebo bol ľahostajným opakom chudáka zaodiateho len do vredov. Starostlivosť boháča o Lazára bola menšia ako starostlivosť nečistých psov, ktorí lízali Lazárove vredy. Tento do očí bijúci nepomer poukazuje na obrovskú priepasť medzi boháčom a chudákom Lazárom, ktorú nevedel prekonať ani boháč ani Lazár. Neprekonaná priepasť ide s boháčom i Lazárom do podsvetia – hádesu. Antický človek zjednodušene povedané očakával po smrti dobrý alebo zlý hádes. V židovskom prevedení bol dobrý hádes znázorňovaný ako hostina s praotcami v nebeskom kráľovstve. V podobenstve Ježiš predstavuje boháča a Lazára v „novom svete“ a nových okolnostiach, ale s rovnakou priepasťou. Obaja sú „oblečení“: Boháč zaodiaty plameňom a Lazár zasa Abrahámovou starostlivosťou. Meno Lazár tu nachádza naplnenie svojho významu – znamená: „ten, komu Boh pomáha“. Zaujímavosťou je aj Lazárova pozícia v lone Abraháma. Byť v lone Abrahámovom znamenalo byť na hostine, kde sa ležalo na boku a opieralo o lakeť, v pozícii apoštola Jána pri Poslednej večeri.
Záverečná intervencia boháča je neúspešná. Boháč zjavne nepočúval Mojžiša a prorokov a preto ani zmŕtvychvstanie Lazára nepomôže jeho piatim bratom, ktorí majú pravdepodobne rovnaký „oddelený“ štýl života. Je tu narážka na vzkriesenie Lazára ako Ježišovo posledné veľké znamenie. Príbeh Lazára z Betánie – dedinky na východnom okraji Olivovej hory, kde pravdepodobne žila aj komunita malomocných, môže byť narážkou aj na samotné Ježišovo zmŕtvychvstanie, ktoré bude celebritami v purpurových odevoch odmietnuté.
© Štefan Novotný 28.9.2013
