Michal

MichalTaké všedné školské ráno. Utrápené a ťažké. Joooj, nie a nie si zvyknúť na včaššie vstávanie. Michal vedel, že pokým mama nezvýši hlas o celú oktávu, môže sa ešte prevaľovať. Zvýšila. Hádam aj o dve. Upaľoval z postele ako namydlený blesk. Kúpeľňa, raňajky a pome. Mama za ním volala z okna: „Michal, Miško, zabudol si zobrať desiate. Otočka na chodníku. V susednom okne stála ich stará susedka. Taká celkom mrzutá pani, ktorá rada všetkých poučovala. „Pani suseda, ako to skloňujete, správne ste mali povedať, že si zabudol zobrať desiatu, nie desiaty. Čo, neviete po slovensky?“  Michalova mama sa zapýrila a nevedela, čo povedať. Zostala v pomykove, či sa správne povie desiate alebo desiaty. Zrejme to nevedela ani susedka. Napokon sa vynašla a spornému skloňovaniu sa vyhla: „Myslím, že som sa vyjadrila spisovne, synovi balím do školy nie jednu desiatu, ale dve. Jedna je pre neho a druhá pre spolužiaka. Je to teraz správne, milá pani?“ a víťazoslávne sa usmiala. „A to prečo kŕmite cudzie deti, nech sa o nich starajú rodičia. Ja by som čosi také nikdy nerobila,“ zahundrala tiež spisovne tá celkom mrzutá pani. Mama už bola riadne nabrúsená: „Po prvé, myslím si, že vás do toho nič nie je. A po druhé: okrem spisovnej slovenčiny toho veľa neviete!“ zakončila a prudko pribuchla okno. Michal práve vbehol do chodby. Vložila mu do batoha dva balíčky. „Mami, si dobrááá,“ uškrnul sa medzi dverami. Snáď to povedal, kvôli balíčkom a tú hlúpu hádku nepočul. Nemala sa nechať vyprovokovať.

  © Júlia Hubeňáková,  29. 9. 2013

 

Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.

Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘

No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik čo ako by chcel nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘

Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘

Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘

Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘

Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“ Lk 16, 19-31

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *