2. nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha (Mt 4,18-25)

fishermenKeď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska.

Sila slova. Jednoduchá oznamovacia veta, ktorá však skrýva v sebe obrovskú pravdu, potvrdzujúcu našu každodennú skúsenosť. Slovo a slová majú svoju silu: potešia, znechutia, budujú a ničia. Všetko je postavené na slovách. Snažia sa nás presvedčiť, prehovoriť, donútiť. Presvedčiť, aby sme si zvolili ten a nie onen tovar alebo produkt. Prehovoriť, aby sme podporovali tú, či tamtú politickú stranu. Aby sme šli do ulíc, alebo jednoducho mlčali a boli spokojní so stavom, ktorý je. Slová básne alebo piesne, ktoré nás zavejú do zašlej minulosti a potešia srdcia spomienkou na to, čo sme kedysi zažili. Slovo má silu.
Zažívame dobu, v ktorej ľudia veľmi dobre zvažujú aké slová použiť a ako ich použiť. Čo by bolo fajn. Len chybička krásy: málokedy k výberu slov a k spôsobu ich použitia pridávame pravdu. Miesto toho kladieme „čo chcem dosiahnuť“. Je to smutné a nízke, lebo takto sa zo slova stáva zbraň alebo prostriedok manipulácie. Mnohí z nás to zažili v starej dobe pri stretnutiach s štbákmi. Je smutné, že síce stará doba skončila, ale neskočili jej spôsoby. V hlavách ešte stále žije to staré… nepravdivé.
Čerstvý príklad z médií o Pro rodinnej demonštrácii v Paríži. Citujem z portálu www.postoy.sk (http://www.postoy.sk/dalsia_francuzska_demonstracia_za_rodinu):

„Vo Francúzsku bola v nedeľu ďalšia veľká demonštrácia brániaca tradičné chápanie rodiny. Podľa údajov organizátorov na ňu prišlo znovu až okolo 1 milióna ľudí…slovenské médiá znovu prejavili o udalosť iba minimálny záujem, občas aj s veľkou mierou dezinformovania. Denník SME o tom v tlačenej verzii neinformoval vôbec, online iba prebral správu TASR, ktorá sa však sústreďovala na potýčky s políciou a zatýkanie – tie sa však diali až neskoro večer po skončení demonštrácie. Počet účastníkov bol znovu prevzatý z údajov francúzskeho štátu (150 tisíc), pričom účastníci potvrdzovali evidentne vyššie číslo. Zdôraznil sa počet 6 ľudí, ktorí boli pri potýčkach zranení – skutočne si niekto myslí, že je to pri niekoľkostotisícovom počte všetkých účastníkov vysoké číslo?
V Správach STV bola v nedeľu celkom dobrá reportáž, ktorá však dostala miesto až v 30. minúte relácie. Francúzi celú kampaň poňali veľmi odzbrojujúcim posolstvom, keď zdôrazňujú, že nejde o homofóbiu, ale o chápanie rodiny a tým aj o práva detí. Jedno z hesiel to vyjadruje: „Som dieťa, nie právo.“ Veľmi dobre to v STV vystihla jedna staršia účastníčka:“Dieťa musí mať matku a otca, je to zákon prírody. Nechápem, prečo by sme toto právo mali brať adoptovaným deťom.“ TA3 o tom informovala tu a tu, miestami s dosť veľkým zavádzaním.
Akurát denník Pravda priniesol obšírnejší text pochádzajúci z agentúry ČTK. A veľmi dobrú reportáž zverejnil predovšetkým alternatívny portál hlavnespravy.sk. Jeho dopisovateľka Katarína Hanzlíková spolu s našim Štefanom Danišovským vyzerajú byť jedinými prispievateľmi na Slovensko priamo z miesta. Dosť veľká hanba pre mainstreamové médiá, nie? Resp. pri tak zásadných udalostiach a spolu s dezinformovaním o nich je to skôr spreneverenie sa novinárskemu povolaniu. Denník SME považuje za dôležitejší lesbický erotický film, ktorý získal hlavnú cenu v Cannes… Rozsiahly ľudový odpor sa vám nehodí do konceptu? Tak ho proste ignorujte.“

Takže tak… silu tohto nízkeho intelektuálneho prístupu človek pochopí až vtedy, keď sa ho čosi podobné bytostne dotkne a špiní jeho meno, povesť, prácu, námahu a sebaobetovanie. Oproti veľkému a silnému prúdu „strategicky mierených“ slov prekvapuje Ježišov postoj a jeho spôsob. „Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.“
Povedal „poďte za mnou“ a oni šli. Nie je to zvláštne? Cudzí človek a oni zanechajú svoje istoty – siete i otca, prácu i rodinu. Iste – mnohí povedia – chýbajú nám historické detaily stretnutia, či ho poznali skôr alebo to bolo prvé stretnutie. Podobné otázky mali aj ľudia antiky. Preto sa Lukáš, verný slovám úvodu do evanjelia, pustil do hľadania historických detailov: „Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi Slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili“ (Lk 1, 1-4). Lukáš teda pridáva detail, ktorý nám chýba: Ježiš učí na brehu jazera, ľudia sa na neho tlačia, lebo chcú počuť Božie slovo. On vstúpi do loďky, ktorá patrila Šimonovi a z nej rozpráva zástupu. Potom sa obráti k Šimonovi a povie spustite siete. Šimon sa ohradí, veď predsa celú noc lovili a nič. Ale na „tvoje slovo to urobím“. Chytia toľko rýb, že sú preľaknutí, ale Ježiš im povie poďte a oni idú (porov. Lk 5, 1-11). Matúš vynecháva tieto detaily, „zhustí“ ich do jednoduchej výpovede „keď raz kráčal popri Galilejskom mori“, aby zdôraznil, že Ježišovo slovo má moc. Priťahuje. Matúš chce upriamiť našu pozornosť práve na Ježišovo slovo: povedal a oni šli. Lukáš nám to ozrejmí a lepšie tomu rozumieme. Ale nič nové nepovie. Veď je to Ježišovo slovo, ktoré priťahuje zástupy, ktoré dáva bohatý rybolov. Slovo, ktoré oslobodzuje od strachu. Slovo, ktoré vedie ku skúsenosti. Slovo, za ktorým stojí realita, hodnovernosť, pravda. Slovo, ktoré je kryté nie sľubmi, medovými motúzikmi, ale skutkom.
Aký je rozdiel medzi Ním a tým, čoho sme svedkami dnes? Strom poznať po ovocí – hovorí Ježiš (Mt 12,33). A dnes? Dnes skôr platí, že strom poznať po lístí, podľa prvého dojmu košatej koruny slov. Dnešné evanjelium nás stavia pred výzvu ochutnať Ježišovo slovo. Urobiť ten riskantný krok dôvery. Zanechať domnelé istoty a urobiť ten krok. Strom poznať po ovocí. Matúš ukazuje, že ovocie sa dostaví po „riskantnom“ kroku dôvery. Ježiš nielen učí a šíri sa jeho imidž, ale predovšetkým uzdravuje všetkých, čo k nemu prichádzajú s dôverou: Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval.
Ťažké? Je ľahšie urobiť ten krok, keď sme v živote videli aspoň jedného človeka, ktorý to s Ježišom zažil. Keď máme okolo seba hodnoverných učeníkov, ľudí, ktorých poznať po ovocí…nie podľa lístia slov. O trošku ťažšie, ak takého človeka niet. V každom prípade nie je to nemožné. Toto dnešné evanjelium nám však pripomína aj náš vlastný postoj k iným. Naletím na krásne slová? Komu naozaj dnes dôverujem? Médiám? Novinárom? Telke? Nikomu? Zostávam na povrchu, alebo idem si „omrknúť“ či za košatou korunou slov je aj nejaké ovocie? A ako pristupujem ja k ostatným? Sú moje slová niečím kryté? Či stačí ak vyzerám ako košatý dub?

©róbert jáger, 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.