V dnešnom evanjeliu sa naša pozornosť sústreďuje na komunikáciu medzi Ježišovou matkou, obsluhujúcim a Ježišom. Na základe správnej komunikácii, pochopeniu príkazu a aj jeho vykonaniu, sa mohli svadobčania tešiť dobrému vínu. Čo komunikácia pre nás znamená? Akú zohráva úlohu? V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že komunikácia je prostriedok riadenia a vedenia ľudí. Je veľmi zaujímavé sledovať spoločnosť, akú komunikáciu používa a ako táto komunikácia vplýva na človeka, komunitu, či celú spoločnosť. Komunikácia je nepopierateľne dôležitý prostriedok vedenia a riadenia ľudí v organizácii. „Riadiť, viesť človeka neznamená vytiahnuť z neho čo najviac, len aby jeho pracovní výkon neustále rástol. Bohužiaľ, tak to často chápe svet obchodu a ekonomiky. Riadiť druhých dokáže len ten, kto vie dobre viesť sám seba, kto je sám so sebou vyrovnaný a kto je ochotný vyjsť v ústrety svojim spolupracovníkom. Kto chce viesť druhých, mal by byť schopný vcítiť sa do nich a premýšľať o tom, ako kriesiť život, ktorý sa ukrýva v každom človeku.“ (ASSLÄNDER, F. – GRŰN, A. – Řízení jako duchovní úkol.) Z toho dôvodu je nutné v podnikovej kultúre vnímať človeka s ohľadom na jeho vnútro, osobný a osobnostný rast tak, že nebude iba predmetom neustálej tvorby zisku, ale kde samotnej organizácii bude záležať na jeho formácii. „V mnohých podnikoch je známi význam duše jednotlivca, ale aj skupiny a celého podniku. V takom prostredí sa rešpektujú duševné kvality, ktoré sú viditeľné napríklad na tímovom duchu, na stupni identifikácie s podnikom alebo na prostredí podniku. Pokiaľ pri podnikateľskom správaní prevláda jednostranne racionálna stránka, duša sa vytráca a s ňou aj nosný základ podnikov a organizácií. Ľudia sa už nedokážu identifikovať so svojím podnikom a začínajú si hľadať východiská, napríklad v tzv. skrytých výpovediach.“ (ASSLÄNDER, F. – ANSELM, G. – Time management jako duchovní úkol.) Pri týchto návodoch a konštatovaniach je nutné zdôrazniť, že nejde tu iba o jednostrannú komunikáciu, ale o viacstrannú komunikáciu. Z toho vyplýva, že aj človek, ktorý je súčasťou organizácie, bude ochotný a schopný pracovať na sebe a nebude vytvárať umelé bariéry v komunikácii. Mnohí ľudia sú plní nenávisti voči nedostatočným sociálnym systémom v ich organizáciách a majú často krát nereálne požiadavky na vrcholový manažment. Na problémy je potrebné pozerať v kontexte národnej politiky, podnikového prostredia, v kontexte zákonov a ekonomických výstupov. Je potrebné vidieť veci v celom komplexe a neuzatvárať sa pred novými informáciami a faktami, s ktorými človek je človek konfrontovaný. Záujmy a pohnútky sa majú sústrediť na rozvoj a rast spoločnosti a nemajú degradovať jednotlivca ani spoločnosť. Len spoločným úsilím a celistvým pohľadom je možné dosahovať vynikajúce výsledky s ohľadom na všetky aspekty života celej spoločnosti. V kontexte musia byť zohľadnené všetky oblasti spoločnosti nevynímajúc životné prostredie, v ktorom človek žije a ktoré ho ovplyvňuje. „Rovnako aj manažér, ktorý chce riadiť podnik, musí rozumieť celej zložitej sústave jeho riadenia. Najviac inovácií vzniká na rozhraniach odborov, mnohí úspešní manažéri, inovátori alebo vedci študovali niekoľko odborov, a práve preto boli úspešní. Budeme musieť prepájať tunely špecializácie, ktoré sme si vytvorili. Svet okolo nás je celistvý a my musíme rozumieť celku, nie iba jeho jednotlivým častiam.“ (KOŠTURIAK, J. – Úvahy na každý deň. Zamyslenia a otázky o manažmente, podnikaní a živote.) Dôraz je potrebné dávať na zodpovednosť človeka k sebe samému, spoločnosti a v prostredí, v ktorom žije. Človek má prirodzenú túžbu sa rozvíjať a byť obohatením pre seba a pre spoločnosť v ktorej žije. Sústreďme našu pozornosť na svoje rodiny, prácu, štúdium. Všetky činnosti vykonávajme kvalitne tak, aby iní mohli ohodnotiť našu činnosť tak, ako starejší na svadbe v Káne: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“
© Jaroslava Kmecová, 19.1.2013
2. nedeľa rok C – pohľad ekonóma
