21. Nedeľa po ZSD (Lk 8, 5-15)

ploughing_the_seeds4 Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: 5 „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. 6 Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. 7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. 8 Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“9 Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. 10 On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. 12 Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. 13 Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. 14 Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. 15 A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

Keď semeno zaseješ, začne rásť. Rast je proces. Nie je to jednorazová záležitosť: hodím, padne, vyrastie… je to pomerne dlhý proces, v ktorom po zasiatí veľa nevidno. Väčšina procesu je skrytá v zemi. Človek dlho nič nevníma. Až po niekoľkých týždňoch sa ukazuje, že zasiate semeno rastie, rozvíja sa. Ale ani tak ešte nie je všetko ukončené. Steblo potrebuje nielen slnko a vodu, ale aj víchor, búrku, páľavu dňa i príjemný vánok, či tieň. Až potom máme pevnú, životaschopnú rastlinu.
Semeno – Božie slovo pôsobí veľmi podobne. Jeho rast je proces. Nie je to jednorazová záležitosť: hodím, padne – je prijaté, vyrastie….je to pomerne dlhý proces, v ktorom po zasiatí veľa nevidno. Väčšina procesu je skrytá. Nie v zemi, ale v srdci a mysli človeka. Až po čase sa ukazuje, či semeno začalo rásť alebo zahynulo.
Proces rastu Božieho slova je v podstate osobná premena človeka. Nie je to slovo, ktoré rastie, ale je to človek, ktorý sa necháva premieňať slovom živého Boha – teda rastie. Slovami apoštola Pavla „všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista“ (Ef 4,15b). Rásť, aby sme sa spojili s Kristom, pretvorili sa na jeho obraz a podobu. Aby ľudia pozerajúc na nás a vnímajúc náš život, zažili niečo z tajomstva Krista. Tento proces si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Predovšetkým so sebou samým. Nie menej dôležitou je nádej a dôvera v Ježiša. Predsa sľúbil, že bude s nami až do skončenia vekov (Mt 28,20).

Štefan Chrappa alias Pišta Vandal. Spája v sebe na prvý pohľad úplne protichodné veci. Je metalista a náboženský redaktor v rozhlase, píše detské knihy a často je vulgárny, moderuje zábavnú talkshow, na kresťanstve má najradšej byzantský obrad. A vždy sa usmieva. Jedna myšlienka z rozhovoru pre postoj.sk (https://www.postoj.sk/6344/k-bohu-som-sa-dostal-cez-magiu):
(Som) človek, ktorý prijal Božiu pravdu do života. Prijal som aj ten proces zušľachťovania a uvedomil som si, že nebudem zo dňa na deň lepší. Možno často idem aj opačným smerom, k tomu zlému. Práve to, koľko idem tým opačným smerom, toľko sa musím aj k dobru navracať.

Prvý predpoklad rastu je uvedomovanie si vlastnej situácie: nie som dokonalý. Potrebujem rásť, potrebujem zmenu. Bez konkrétneho pomenovania vlastných chýb, nedokonalostí a hriechov, nie je možná zmena. Človek sa totiž utopil v sebaklame. Druhý krok je prijať ponuku Ježiša, ktorú nám sprostredkúva evanjelium – antický životopis, ktorý sa písal kvôli napodobňovaniu hlavnej postavy (Plutarchos, Timoleon). Tretí je vytrvalé kráčanie cestou zušľachťovania. Denného návratu k Zdroju. Dennej konfrontácie seba samého so vzorom, s Ježišom. Dnes som sa v tej a tej veci rozhodoval tak, ako sa rozhodoval Ježiš??? Uprednostnil som pravdu a spravodlivosť? Ak som zlyhal, ospravedlnil som sa???? Tento neustály dialóg so Slovom je procesom vrastania do Krista, napodobňovania či zušľachťovania.

Sv. Lukáš nám ukazuje svedkov tejto zmeny. Prv než Ježiš povie toto podobenstvo, Lukáš nám rozpráva, že za ním idú niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné (Lk 8, 2-3). Bol to kontakt s Ježišom, ktorý ich uzdravil. A dôležitosť tohto kontaktu Ježiš kladie pred rodinné vzťahy. Keď dokončí svoju reč, volá ho matka a príbuzní. On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8,21)

Búrky života – nech sú už kdekoľvek a akékoľvek – sú skúškou, v ktorej sa overuje o koľko som pokročil na ceste zdokonaľovania, pripodobnenia sa Kristovi. Predovšetkým ľudia, s ktorými deň čo deň prichádzam do styku sú „členmi skúšobnej komisie“. Vo vzťahu k nim sa ukazuje moja pravá tvár.

Nezabúdaj, že Bibliu nečítaš preto, aby ti bolo lepšie, ale preto, aby bolo druhým lepšie s tebou. Pavol Kosorín, spisovateľ.

Róbert Jáger, 2015

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.