Toto hovorí Pán: „Ja poznám ich skutky aj ich myšlienky, prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu. Dám im znamenie a niektorých z tých, čo sa zachránili, pošlem k národom Taršiša, Pútu, Lúdu, Mošocha a Rošu, Tubala a Javana, na ďaleké ostrovy k tým, ktorí o mne nepočuli a nevideli moju slávu, a budú ohlasovať moju slávu národom. Ony privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov ako obetný dar Pánovi na koňoch a vozoch, na nosidlách, na muliciach a na ťavách na môj svätý vrch, do Jeruzalema, hovorí Pán. Tak ako synovia Izraela prinášajú obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. A vyberiem si aj z nich kňazov a levitov, hovorí Pán.“
(Iz 66, 18-21)
„Ja poznám ich skutky aj ich myšlienky…“ Vďaka Bohu, že vidí do srdca človeka, že pozná aj myšlienky a úmysly skutkov, že nehľadí iba povrchne. Je to pre nás pozitívna správa. Úvod nedeľného prvého čítania však naráža na skutky a myšlienky modlárov. Táto posledná kapitola Izaiáša, z ktorej čítame, je zameraná proti modloslužobníctvu. Izrael sa utieka k modlám, slúži im, obetuje. No horšie je, že to robí popri službe Bohu. Proroci prirovnávajú takúto prax k manželskej nevere. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť si začiatok Desatora: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva… neurobíš si modlu… nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať…“ (Ex 20)
Pán zhromaždí všetky „národy a jazyky“ a ony uvidia Božiu slávu. Boh chce zjaviť svoju slávu všetkým. Z národov mimo Izraela si vyberie svojich ctiteľov, a dokonca aj „misionárov“. Oni uvidia Božiu slávu, a preto ju môžu ohlasovať ďalej. To je veľká vízia Trito-Izaiáša, ktorá sa napĺňa v tajomstve Cirkvi, ako to uvádza Prológ Jánovho evanjelia: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Jn 1,14)
© Jozef Kohut, 1.9.2013
