„Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!““ (Lk 7,12-13)
Stopy v piesku
Jednej noci sa mi prisnil sen. Kráčala som po pobreží so svojím Pánom. Na temnom nebi sa premietali obrazy z môjho života. Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku. Jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi. Keď sa mi zjavil posledný obraz, pozrela som za seba na tie vyšliapané stopy, a aké bolo moje prekvapenie! Vidím, že nejeden raz sa v piesku črtajú len jedny stupaje. A bývalo to práve v tých najťažších a najsmutnejších obdobiach môjho života… Dlho mi to nedávalo pokoj, až som sa v rozpakoch k Pánovi obrátila: „Pane, keď som sa rozhodla nasledovať Ťa, sľúbil si, že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať. Ale videla som, že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života sa v piesku črtali len jedny šľapaje. Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú, keď som Ťa najväčšmi potrebovala. “On zašepkal: „Dieťa moje drahé, mám ťa rád a nikdy ťa samotnú nenechám, nikdy, ani keď doľahne ťarcha života a osud ťa bude skúšať. Tie jedny stopy, ktoré si videla, zostali práve z chvíľ, keď som ťa niesol.
ivan molčányi podľa http://www.bibliaaty.sk/basne-Stopy-v-piesku.html
