24. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Sir 27,33–28,9)

(33) Hnev a nenávisť – obidvoje je odporné, len hriešnik sa ich pridŕža. (1) Kto sa chce pomstiť, zakúsi pomstu od Pána, ktorý si zachová jeho hriechy v pamäti. (2) Odpusť krivdu svojmu blížnemu; potom sa aj tebe, keď budeš prosiť, odpustia hriechy. (3) Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako môže žiadať uzdravenie od Boha? (4) Nemá súcit s človekom sebe podobným, a odprosuje za svoje hriechy? (5) Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba smrteľným človekom; a žiada odpustenie od Boha? Kto potom bude prosiť za jeho hriechy? (6) Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť. (7) Mysli na rozklad a smrť a ostaň verný prikázaniam. (8) Pamätaj na prikázania a neprechovávaj hnev voči blížnemu! (9) Spomeň si na zmluvu s Najvyšším a povznes sa nad urážku.

Sir 27,33–28,9

Sirachovec sa aj dnes veľmi osobne prihovára tomu, kto hľadá skutočnú múdrosť. Človek má pamätať na svoj koniec (v. 6); že je smrteľný (v. 5) a čaká ho rozklad (v. 7). Myšlienka blaženého života po smrti, ako ju poznáme z Nového zákona, tu ešte nie je prítomná. Po smrti všetci bez rozdielu smerujú do podsvetia, kde pochmúrne prežívajú ďalej (Skehan; Di Lella, 84–85). Ťažisko je preto sústredené na pozemský život, ktorého požiadavky sú jasne formulované. Očakáva sa odpustenie (v. 2); zanechanie hnevu (vv. 3.8) a nenávisti (v. 6); súcit (v. 4); vernosť prikázaniam (v. 7).

Mohli by sme sa oprávnene pýtať, čí má zmysel dobre žiť, keď nie je rozdiel v posmrtnom údele dobrých a zlých. A práve v tom spočíva krása Božieho zjavenia. Pravda o večnej odmene či treste ešte nie je ani zďaleka odhalená, ale Boh si pripravuje svojich veriacich. Učí ich osobnej zodpovednosti, ohľaduplnosti a premáhaniu zla v sebe. Čitateľ Sirachovca vďaka tomu neupadá do nihilizmu ani do hedonizmu. Život, ktorý žije, preňho má zmysel a dokáže sa z neho aj normálne tešiť. Naše čítanie ukazuje pravidlá obyčajných medziľudských vzťahov.

Všimnime si ešte, že vzťahy medzi ľuďmi sú spojené so vzťahom človeka a Boha. Veľkou hodnotou, ktorú predstavuje Sirachovec, a tiahne sa ako červená niť celým čítaním, je odpustenie hriechov (vv. 2.4.5). Kľúčom, ktorý odomyká dar Božieho odpustenia, je odpustenie blížnemu. Synonymom odpustenia hriechov je uzdravenie (v. 3). Prosiť v modlitbe o odpustenie a uzdravenie môže iba ten, kto sám odpúšťa. Myšlienkou vzájomného odpustenia sa Sirachovec úplne približuje kresťanstvu. V židovstve je odpustenie rezervované jedine Bohu (viac na tomto linku).

Výzva odpustiť tomu, kto nám ublížil, je vlastne naším privilégiom. Býva to často náročné, ale vďaka smrti a zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista možné. Ďakujme za takúto príležitosť nášmu Bohu, ktorý svojmu ľudu dáva veľkú moc (Ž 148,14).

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Južania – Tam, tam pred tvoju svätú tvár
Literatúra:
SKEHAN, P. W. – DI LELLA, A. A., O. F. M., The Wisdom of Ben Sira: a new translation with notes, introduction and commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXIX.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.