23. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Ez 33,7–9)

Toto hovorí Pán: (7) „Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu Izraelovho domu. Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň ich v mojom mene. (8) Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, zomrieš, a ty mu nebudeš dohovárať, aby sa odvrátil od svojej cesty, on, bezbožný, zomrie pre svoju neprávosť, ale teba budem brať na zodpovednosť za jeho krv. (9) Ak však napomenieš bezbožného, aby sa odvrátil od svojich ciest, a on sa neodvráti od svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť, ale ty si život zachrániš.“

Ez 33,7–9

Ježiš nám prostredníctvom novozákonných podobenstiev ukazuje „Boha; nie abstraktného, ale takého, ktorý koná, vstupuje do nášho života a chce nás vziať za ruku“ (Ratzinger, 232). Aj v starozákonných biblických spisoch nájdeme podobenstvá. Jedno z nich – podobenstvo o strážcovi – sa nachádza na začiatku 33. kapitoly Knihy proroka Ezechiela. Naše nedeľné čítanie je jeho vysvetlením. Čo nám teda Ezechiel hovorí o Bohu? Resp., čo nám Boh cez proroka odhaľuje o sebe?

Najprv krátko k samotnému podobenstvu (vv. 2–6). Máme tu vykreslený systém včasného varovania. Nie je postavený na nejakej technike, ale na človeku, ktorého si vyberajú ľudia určitého územia (v. 2). Keď takto určený strážca spozoruje (vojnové) nebezpečenstvo, vyšle varovný signál (v. 3). Zodpovednosť za prijatie či neprijatie výstrahy nesie každý sám (vv. 4–5). Spoluzodpovednosť strážcu je veľká; keď nevyšle výstrahu, má vinu na záhube iných (v. 6).

Úvodné slová čítania prezrádzajú, že strážcom je Ezechiel. Boh ho neoslovuje menom, ale výrazom syn človeka (v. 7), ktorý sa používa od začiatku knihy a poukazuje na Ezechielovu ľudskosť. Táto narážka nie je bez významu. Boh ukazuje, že počíta s človekom a zveruje mu úlohu vo svojom božskom pláne (Allen, Ezekiel 1–19, 38). Môžeme pozitívne parafrázovať známe príslovie – človek človeku strážcom. Boh sa chce o Izrael starať ľudským spôsobom; chce zachrániť prostredníctvom človeka.

Pred akým nebezpečenstvom má strážca varovať Izrael? V pozadí je dvojica vina – smrť. Bezbožnosť, hriech, zloba, vedie k smrti (v. 8). Práve do tohto mechanizmu vstupuje Boh so svojou spásnou vôľou a uisťuje, že nebezpečenstvo neprichádza len tak, bez varovania. Ezechiel reaguje na situáciu Izraelitov v babylonskom vyhnanstve. Čelí beznádeji a demoralizácii exulantov, ale robí to tak, aby nevzbudil morálnu indiferenciu a falošný pocit istoty (Allen, Ezekiel 20–48, 147).

Aj dnes sa často pohybujeme medzi týmito dvomi bodmi. Veľké ťažkosti u jedných, ktorí sa znechucujú a maľujú všetko na čierno, narážajú na úplnú bezstarostnosť iných, ktorí vidí všetko absolútne farebné. Čím viac sa tlačí na jednu stranu, tým tvrdšia je reakcia druhej. A pritom pravda je hlbšie. Vďaka Bohu už v podobenstve bola naznačená radostná zvesť: „kto prijme výstrahu zachráni si život“ (v. 5). Toto Božie slovo nás neoberá o zodpovednosť, ani nedáva klamnú nádej.

Prosme o správnu vnímavosť na Božie slovo a ďakujme, že Boh s nami ráta vo svojich plánoch. Verme, že nás nenecháva bez svojej pomoci. Prajem požehnanú septembrovú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Marana Tha – Z hlbín volám
Literatúra:
ALLEN, L. C., Ezekiel 1–19 (Word Biblical Commentary; Dallas 1994) XXVIII.
ALLEN, L. C., Ezekiel 20–48 (Word Biblical Commentary; Dallas 1990) XXIX.
RATZINGER, J., Jesus von Nazareth I. (Freiburg, Basel, Wien 2007).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.