25. nedeľa rok C – slovo k prvému čítaniu (Am 8,4-7)

„Čujte vy, čo šliapete po chudákovi a nivočíte bedárov v krajine. Hovoríte: ‚Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme mohli otvoriť sýpky, zmenšovať mieru, zvyšovať cenu a používať falošné váhy, kupovať úbohých za peniaze a bedára za pár sandálov a predať aj smeti z obilia?‘“ Pán sa zaprisahal na slávu Jakuba: „Nikdy nezabudnem na nijaký ich skutok.“
(Am 8,4-7)

Text nedeľného prvého čítania je pokračovaním krátkeho videnia koša s ovocím (8,1-3). Boh Amosovi ukazuje kôš, a podobne ako v predchádzajúcom krátkom videní olovnice sa ho pýta, čo vidí. Amos potvrdzuje, že vidí, kôš ovocia (Slovenský ekumenický preklad má kôš zrelého ovocia, a hebrejský text sa prekladá ako kôš letného ovocia).

Prečo práve kôš ovocia? Videnie kobyliek (7,1-3) a ohňa (7,4-6) naznačuje trest. Ale tento trest je v obidvoch prípadoch po Amosovom príhovore zrušený. Videnie olovnice (7,7-9) ukazuje, že Izrael je nerovný, „charakterovo“ pokrivený, a trest mu už odpustený nebude (dosl. Boh už viac neprejde popri ňom). Toto hrozné tvrdenie sa opakuje aj po videní koša s ovocím. Nastáva koniec. Mnohí biblisti sa zhodujú v názore, že videnie koša ovocia chce ilustrovať slovo o konci, ktorý prišiel na Izrael (hebr. qēṣ – koniec; qayiṣ – ovocie).

V čítaní je výrok odsúdenia zložený zo žaloby (8,4-6) a efektu, ktorý prináša Boží súd (8,7-10). Koniec na Izrael prichádza preto, lebo oni svojím obchodovaním spôsobovali koniec, záhubu, chudákov a bedárov. V 8,5-6 sú citovaní skazení obchodníci. Je to zaujímavý obraz súčasnosti. Snaha rýchlo a za každú cenu zbohatnúť na úkor sociálne slabých a znevýhodnených, ignorovanie náboženských a etických noriem. Dá sa to? Áno, ale dokedy?!?

Boh neodpustí (7,8; 8,2) a nezabudne (8,7). V kresťanskom rozmere nám to znie cudzo. Je tu protiklad k Novému zákonu? V druhom nedeľnom čítaní sa tvrdí, že Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2,4). Boh to naozaj chce, ale chcú to aj ľudia? Amosov spis sa končí prísľubom obnovy. Spolu s Chestertonom je však nutné povedať, že „pre kresťana je ľudská existencia príbehom, ktorý môže končiť rôzne. Kresťanská morálka vždy hovorila človeku nie to, že stratí svoju dušu, ale že musí dávať pozor, aby ju nestratil.“ (Ortodoxie, s. 119)

© Jozef Kohut, 17.9.2016

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.