(7) Modlil som sa a bol mi daný rozum, prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti. (8) Jej som dal prednosť pred žezlami a trónmi a bohatstvo v porovnaní s ňou som nepokladal za nič. (9) Ani drahokam som jej nestaval na roveň, lebo všetko zlato vedľa nej je trochou piesku a striebro popri nej za blato možno počítať. (10) Miloval som ju väčšmi než zdravie a krásu, chcem ju mať radšej ako denné svetlo, lebo jej svetlo nikdy nevyhasne. (11) A spolu s ňou mi prišli všetky dobrá, v jej rukách je nespočetné bohatstvo.
(Múd 7,7–11)
Pod modlitbou si najčastejšie predstavujeme prosbu. Je to najbežnejší a najspontánnejší spôsob modlitby. Prosbou vyjadrujeme, že náš život závisí od Boha (KKC, 2629). Nedeľné čítanie z Knihy múdrosti prináša starozákonné svedectvo o modlitbe, ktorá nezostala bez odpovede.
Na prvý pohľad sa zdá, že tejto modlitbe niečo chýba. Autor priamo neuvádza, o čo prosil, iba to, že v konečnom súčte bol obdarovaný rozumnosťou a duchom múdrosti (v. 7). Dôvod jeho modlitby je naznačený v predchádzajúcich riadkoch. Z textu pozvoľna vystupuje postava, ktorá sa čitateľom prihovára v prvej osobe a chce ich poučiť o charaktere a pôvode múdrosti (6,22.25). Tento anonymný znalec múdrosti sa predstavuje na jednej strane ako bežný smrteľník (v. 1), ale vzápätí naznačuje svoju kráľovskú hodnosť (v. 5).
Pisateľ Knihy múdrosti tu využil rozšírenú štylistickú figúru z obdobia helenizmu; bez toho, aby spomenul Šalamúnovo meno, jasne sa stotožnil s týmto slávnym kráľom (Winston, 42). Za zmienku stojí, že meno Šalamún sa v celom spise vôbec nenachádza. No inteligentný čitateľ si určite hneď spomenie na mladého kráľa, ktorý pri nástupe na trón prosil Boha o vnímavé srdce (1 Kr 3). Svätopisec ústami Šalamúna vysvetľuje, že „nikto učený z neba nespadol“, a že múdrosť je dar z neba pre toho, kto o ňu stojí.
Samotná prosba o múdrosť zaznie o pár riadkov neskôr v deviatej kapitole. V dnešnom čítaní nachádzame akýsi šalamúnovský rebríček hodnôt, či skôr životné priority. Kniha múdrosti tu relativizuje význam moci (v. 8) a bohatstva (v. 9), ale aj zdravia a vonkajšej krásy (v. 10). V porovnaní s múdrosťou bolo toto všetko pre Šalamúna bezcenné. Ale je tu ešte jedno ale. Začína sa ním posledná veta čítania. Uprednostnenie múdrosti neochudobňuje, ale obohacuje, pretože „v jej rukách je nespočetné bohatstvo“ (v. 11).
Voľba múdrosti priniesla Šalamúnovi všetky dobrá (v. 11). Neobišiel naprázdno, práve naopak. Nie je jedno, kto má v rukách moc, majetok či zdravie iných. Múdry človek k týmto skutočnostiam pristupuje správne a tým sa môžu stať požehnaním preňho aj pre jeho okolie. Nech je v našom svete viac múdrych ľudí. Všetkým prajem požehnanú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík
Literatúra: WINSTON, D., The Wisdom of Solomon (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XLIII.
