29. nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Iz 53,10–11)

(10) Pán dovolil zdrviť svojho služobníka slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Po útrapách svojej duše uvidí svetlo a nasýti sa poznaním. (11) Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny.

(Iz 53,10–11)
Audio nahrávka zamyslenia…

Dnešné krátke čítanie z Knihy proroka Izaiáša je súčasťou štvrtej piesne o Pánovom služobníkovi, ktorá nesie podnadpis zástupné utrpenie (SSV). Tento text z Izaiáša je nám známy z pôstnych čítaní: „Pánov služobník bude mať úspech, bude vyvýšený, uctievaný“ (Iz 52,13). Hneď nato v nasledujúcich veršoch sa hovorí o jeho znetvorenom výzore, ktorý sa nebude podobať človeku; nebude mať podoby ani krásy, aby sme naňho hľadeli, a nebude mať výzoru, aby sme po ňom túžili. Muž, ktorý poznal utrpenie; niesol naše choroby a bôle… „a my sme ho pokladali za strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre NAŠE HRIECHY, strýznený pre naše neprávosti a jeho ranami sme uzdravení… Obetoval sa, pretože sám chcel“ (Iz 53,4–5.7).

„Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy“ (Iz 53,11) – pri týchto slovách sa mi pripomenula scénka, ktorá sa zvykne hrať pri vyučovaní o hriechu a o prvotnej kerygme. V scénke je človek obžalovaný zo zločinov, ktoré popáchal. Uvedomuje si, že ich naozaj urobil. Výsledný verdikt znie: VINNÝ! Odsúdeného posadia na stoličku, ktorá predstavuje elektrické kreslo. Obžalovaný vie, čo nasleduje. Scénka sa stupňuje opisom prostredia a pokúša sa byť čo najviac autentická až do tej miery, že kat má v ruke tlačidlo. Stlačením sa akoby vykoná poprava. Začína sa odpočítavanie: 10, 9, 8,… v tichu miestnosti sa nesú čísla 4, 3, 2,… Vtom do miestnosti vojde postava: „Zadrž!“, zastaví kata a povie mu, že sa chce s obžalovaným vymeniť. Popravca vymenuje prichádzajúcemu všetky zločiny, ktorých sa odsúdený dopustil a zdôrazní, že si naozaj zaslúži smrť. No on si aj tak stojí za svojím, že chce byť odsúdený zaňho. Vymieňajú si miesta a odsúdený môže slobodne odísť. Na jeho miesto odsúdenia si sadá nevinný a všetko sa opakuje: 10, 9, 8,… 4, 3, 2, 1. Tentokrát sa odpočítavanie nezastaví. Nevinný zomiera.

Silný moment scénky je, že človek, ktorý sedí v kresle, nevie, že ho niekto príde vymeniť. Aj napriek tomu, že je to iba hrané, u mnohých, ktorí si ju vyskúšali, prišla úľava. My hriechom porušujeme zmluvu voči Bohu. Keď urazím verejného činiteľa, hrozí mi za to až väzenie. No „mzdou hriechu je smrť!“ (Rim 6,23); čo zaseješ, to budeš žať! Hriechom urážame Boha, ale nemáme silu, aby sme to odčinili, preto prišiel Boží Syn a postavil sa na naše miesto. Zomrel, aby sme my mohli žiť.

„Toto je moja krv, krv zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov“ (Botek, Mt 26,28). Tieto slová povedal Ježiš vo večeradle a o pár hodín ich aj potvrdil. Nevinný niesol ťarchu našich vín. Nekonečne mocný, majestátny, čistý, nepoškvrnený, nevinný Boh platí za nás cenou lásky. Nie len smrťou na kríži pred 2000 rokmi, ale každý deň sa v liturgii tajomne obetuje Otcovi na našich oltároch.

Kiežby nás pri každej sv. omši prenikala obrovská vďačnosť a láska za túto nekonečnú milosť a prejav milosrdnej lásky Boha voči svojmu stvoreniu. Poďakujeme dnes Bohu za tento nezaplatiteľný dar.

Text: sr. Noemi, OSF
Foto: Yøe Kovalík

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.