Prišiel Amalek a v Rafidim bojoval s Izraelom. Mojžiš povedal Jozuemu: „Vyber nám mužov a choď, bojuj s Amalekom. Ja budem zajtra stáť na temene pahorku s Božou palicou v ruke.“ Jozue urobil, ako mu povedal Mojžiš, a bojoval s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na vrchol pahorku. Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amalek. Lenže Mojžišovi ruky oťaželi. Vzali teda kameň, podložili mu ho a sadol si naň. Áron s Hurom mu z oboch strán ruky podopierali, a tak mu ruky neochabli až do západu slnka. Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.
(Ex 17, 8-13)
„Izraeliti vyšli z Egypta v bojovej zostave.“ (Ex 13,18) Kniha Exodus nám dáva v dnešnom čítaní nahliadnuť do zákulisia ich prvého boja, keď sa proti nim postavili Amalekiti. Tento národ bol častým protivníkom Izraela. Neskôr sa meno Amalek stalo všeobecným termínom pre označenie nepriateľov Židov. Okrem nášho čítania, sa táto udalosť pripomína ja v Dt 25,17-19 a aj kráľ Šaul má bojovať proti Amalekitom (1 Sam 15,2) práve z dôvodu, že po vyjdení z Egypta sa postavili proti Izraelu.
Navonok sa tu odohráva obyčajný boj. Nezvyčajné je, že jeho priebeh určujú zdvihnuté, resp. spustené Mojžišove ruky. V celej našej krátkej epizóde nefiguruje Boh priamo. To nás privádza k predošlým veršom 17. kapitoly, kde sa Izraeliti pýtajú, či je medzi nimi Boh alebo nie. Ich pochybnosti chce rozptýliť aj toto víťazstvo v boji.
Amalekiti boli porazení. Izrael zvíťazil. Za úspechom stáli muži, ktorých vybral a viedol Jozue, ale aj Mojžiš, ktorý mal počas boja zdvihnuté ruky. Napokon sú tu ešte Áron a Hur podopierajúci Mojžišove unavené ruky. No v konečnom dôsledku je za víťazstvom Pán (porov. Ex 15,3). On vždy bojuje za svoj ľud. Človek sa môže unaviť, tak ako sa unavil Mojžiš, no Boh sa neunaví ani nezaspí (porov. Ž 121).
Najväčšie víťazstvo nám vydobyl nový Mojžiš, Ježiš Kristus, ktorý zdvihol svoje ruky na kríži a Amalek – diabol bol porazený.
© Jozef Kohut, 22.10.2013
