V nedeľnom evanjeliu rozpráva Ježiš podobenstvo o sudcovi. Táto stať z evanjelia podľa mňa jasne pojednáva o sile modlitby, pretože práve pri modlitbe sa rozprávame a voláme na Boha, sme s ním v spojení.
V tejto dobe chceme všetko okamžite a rýchlo. Veď čo vie s niektorými z nás spraviť také náhle zníženie rýchlosti pripojenia k internetu. Keď sťahujeme film, tak už hromžíme, že namiesto 10 minút budeme čakať o desať minút dlhšie. Naše spojenie nie je pre nás dostatočne rýchle. Toto okamžite dostávanie sa k veciam nás asi časom naučilo pozerať sa na určité veci a chcieť dostať určité veci okamžite. Študent bez praxe chce hneď robiť terapiu, alebo chce hneď pracovať na vedúcej pozícii a pod. Ako keby sme zabúdali na to, že niektoré veci majú určitú následnosť. Najprv sa zaučím, získam kvalifikáciu, dovzdelám sa. Táto vložená energia by mi mohla po čase priniesť vytúžené ovocie.
Tak je to aj s modlitbou a našimi prosbami smerujúcimi na Boha. Niečo chceme, prehodíme pár viet a čakáme, kedy to dostaneme. Ako keby nám chýbala vytrvalosť. Definícia vytrvalosti je, že sa jedná o vlastnosť, ktorá zabezpečuje dovedenie prijatého rozhodnutia do cieľa. Treba si uvedomiť, že ak niečo od Boha chcem, musím niekedy vynaložiť viac energie na modlitbu, ktorá niekedy musí byť aj dlhodobejšieho charakteru a vytrvať v nej, aby som mohol pomýšľať na to, že budem vypočutý. Ale má to aj jeden háčik a to ten, že nemám 100% istotu, že budem vypočutý. Práve vtedy vstupuje do hry viera. Viera v to, že moje prosby budú vyslyšané – samozrejme ak sú v súlade s Božou vôľou.
Mgr. Peter Chomjak
29. nedeľa rok C – pohľad psychológa
